1. kapitola Deras

213 11 5
                                    


Volám sa Deras

Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.

Volám sa Deras. Nehovorte mi, že je to nezvyčajné meno. Ja to viem. Mám 13 rokov, chodím do školy ako každý iný človek čo má 13 rokov. Väčšina tohto príbehu sa odohráva na Slovensku, aj keď sa to nezdá. Teraz Vám spolu s mojimi kamarátmi porozprávam náš príbeh.


Kráčala som po slnkom zaliatom chodníku. Slnko hrialo priam spaľujúco, ale mne to nevadilo.

Bolo leto, konkrétne 30. júna. Áno, deň vysvedčenia. Po ľavej strane sa tiahla cesta, po ktorej nešlo žiadne auto. Na pravej strane stáli rodinné domy. Bola som v mojej rodnej dedine Pri Vlčom Vrchu. Mala som oblečené tenké rifle, oranžové tielko a tenisky. V ruke som zvierala obal s vysvedčením. Svetlé hnedé vlasy som mala rozpustené, takže mi siahali tesne pod lopatky.

,,Takže ty hovoríš, že tvojim rodičom by nevadilo keby som k vám prišla?" pýtala sa ma Vetoris, moja najlepšia kamarátka, ktorá kráčala vedľa mňa. Tiež mala na sebe rifle a voľné tričko hnedej farby. Mala blond vlasy zviazané gumičkou.

,,Už som hovorila, že nie." Unavene som odpovedala.

,,Tak čau." pozdravila som ju, lebo už sme stáli pred domom kde bývala. Otočila som sa a kráčala domov. Veľmi som sa tešila, lebo sme mali ísť do kina. Zabočila som doprava, vybrala z vrecka kľúče a odomkla. Vošla som dovnútra, kľúče vytiahla z kľúčovej dierky a zabuchla dvere. Tam už na mňa čakali rodičia. Mama mala na sebe rifľovú sukňu a bielu blúzku. Oco mal zase rifle a biele tričko. Pozdravila som sa rodičom, ktorí mi naznačili že sa mám rýchlo prezliecť. Vyzula som sa a rýchlo som vybehla po schodoch, do detskej. Ale ešte predtým som musela prejsť okolo Terezinej izby. Tereza bola moje sestra. Mala na sebe oblečené žlté šaty pod kolená, na ramienkach. Čierne vlasy mala zopnuté do drdola. Pozrela na mňa povýšeneckým pohľadom. Aj keď bola odo mňa mladšia, už roky sa ku mne tak nesprávala.

„Takto ideš do kina?" opýtala sa ma totálne namysleným tónom a nezabudla pri tom zdvihnúť svoje obočie.

Skrz-naskrz sa ma snažila prebodnúť pohľadom. Rozhodla som sa že ju poriadne napálim. Usmiala som sa najmilšie, ako som v tej chvíli vedela.

Predsa nie som taká hlúpa, ako si o mne všetci myslia. Nikdy by som si nedovolila urobiť ti hanbu. A pozrela som sa na ňu rozšírenými očami, takže som vyzerala ako neviniatko.

Pery zomkla do tenkej čiary, jasne bolo na nej vidno ako som ju napálila. Vbehla som do izby, zhodila zo seba ošúchané oblečenie, a v okamihu som ho nahradila lesklým topom s bielymi nohavicami a silonkovými ponožkami. Vlasy som si párkrát prečesala a vybehla som na chodbu. Tereza tam napočudovanie ešte stále stála premeriavala si ma pohľadom predátora. Aspoň sa o to snažila. Žiarivo som sa na ňu usmiala.

„Vyzeráš akoby ťa mala v ústach krava a potom si sa vyváľala v tom čo z nej práve vyšlo druhým koncom" Tereza pokrčila nosom.

„Aj tak páchneš" zhodnotila.

Následníci bohov (POZASTAVENÉ)Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz