Domov som sa vracala autobusom. Dnes som nič nezapisovala, na to som nemala slová. V rukách som po dlhej dobe držala skicár. Črtala som tvár, črty a nakoniec aj oči. Keď som uvidela ten obraz akoby to do mňa vlialo všetky jeho nevypovedané slová a ja som mala znovu chuť sedieť na streche.
To bolo prvýkrát čo som namiesto papierového chlapca nakreslila Parkera.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Zviazaní myšlienkami
Короткий рассказNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
