05

140 18 0
                                    

    Sedela som na balkóne a pozerala sa na západ slnka. Niečo tak otrepané sa stalo takým duchaplným.

Vždy existovala nádej, že keď slnko zapadne za obzory, a na oblohe sa objavia hviezdy, prinesú mi možnosť povedať všetko čo mi leží na jazyku. Možno by ma počúvali no aj tak by už moje slová boli vypustené do sveta. Stačilo by mi to.

No dnes to nebolo možné.

Zviazaní myšlienkamiDonde viven las historias. Descúbrelo ahora