Avšak Parker sa neukázal ani na druhý deň. Ani deň po tom. Ani ten ďalší. Stal sa z toho týždeň, dva, tri, mesiac. Mala som pocit akoby ten vesmír, ktorý okolo mňa vytvoril zmizol a nahradila ho čierna diera prázdnoty.
Nevedela som spomaliť moje myšlienky. Hľadali Parkera akoby na neho mohli dočiahnuť a znovu ho pobozkať. Urobiť to znova, ako v posledný večer, kedy som ho videla. Myslela som, že už ho nikdy neuvidím. Ako ďaleko som bola od pravdy?
A preto som na chvíľu nerozmýšľala a urobila niečo hlúpe. Pretože pre Parkera by som urobila všetko.
Bol mojím vlastným vesmírom.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Zviazaní myšlienkami
Короткий рассказNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
