Sedela som v lavici úplne sama. Nikto so mnou nikdy nechcel sedieť. Bolo to všetkých takto lepšie. Nebola som najlepším spoločníkom. Hlavne na rozhovory. No niekto si ku mne predsa sadol.
,,Oči plačúce slová." to boli prvé slová, ktoré som od neho počula.
Sedel vedľa mňa, za uchom skrýval ceruzu a potichu sa pozeral na obrázok chlapca z papiera. Jeho slová boli presne také, aké som očakávala.
Zázračné.
ESTÁS LEYENDO
Zviazaní myšlienkami
Historia CortaNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
