Sedela som na záhrade držiac farbičky a papier. Usmievala som sa do diaľky a len občas pozrela na papier kde sa mi črtal chlapec z papiera. Tentoraz to nebolo o ňom, nie. Sedela som na záhrade a vnímala každý nádych prírody. Istým spôsobom som sa rozprávala aj s prírodou, teda ak nie s hviezdami.
Položila som už dokreslený obrázok na zem a vyzliekla si ponožky. Usmiala som sa a prešla po koberci trávy. Pod nohami som si vystieľala cestu k slovám. Akoby neexistovali zatáčky, ktoré by nám zamestnali oči. Akoby existovala len rovná cesta. Cesta, z ktorej moje myšlienky nemohli zísť.
Naozaj som toho v ten deň napísala množstvo.
KAMU SEDANG MEMBACA
Zviazaní myšlienkami
Cerita PendekNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
