30

76 15 2
                                    

    Vložila som papier do obálky a usmiala sa. Nikdy som nikomu nepísala list. Moje slová by už nezostali mojimi. No teraz, v károvanom pyžame o tretej ráno, som chcela zúfalo písať. Chcela som viac ako rozhovor s hviezdami, potrebovala som reakciu. V izbe sa rozliehala tichá inštrumentálna hudba, ktorá mi pomáhala rozmýšľať. Ľahké tóny Ludwiga Beethovena si podávali ruku s mojimi slovami a spolu pristávali na papieri. Ako bolo možné, že tie slová teda nedávali zmysel?

Preto bol Parker výnimočným. Chápal to čo vravel, jeho slová dávali zmysel. Mal síce príliš veľa myšlienok no vždy si spojil len pár z nich a ohúril každého v blízkosti.

Pre mňa bol vždy výnimočný.

Zviazaní myšlienkamiTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon