Cítila som sa tak normálne, tak obyčajne. Nikdy by som si nepomyslela, že sa budem cítiť normálne vedľa chlapca ako je Parker. Tak dlho som hľadala jeden pocit, jeden výraz a keď ho nájdem mám chuť vysmiať sa mu.
,,Si v poriadku?" podišiel ku mne.
Normálny, bol tak obyčajný. Vždy slušne oblečený Parker mal na sebe vyťahané tričko a tepláky. Vždy upravený Parker mal strapaté vlasy. Parker, ktorý bol vždy sám, venčil psa.
No potom som zalovila v pamäti. Vybavovala som si jemné obrázky spomienok z posledných mesiacov. Čím dlhšie som pátrala tým zreteľnejšie som Parker videla.
Vyzeral normálne, na povrchu bol normálny. Vtedy som si to uvedomila.
Ľudia ako Parker sa schovávajú medzi obyčajnými ľuďmi. No príde čas keď rozbijú svoju obyčajnú škrupinu a ukážu nám to zvláštne v ich vnútri.
Už nikdy pre mňa nebol obyčajným.
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Zviazaní myšlienkami
Короткий рассказNevypovedané, zblúdilé, opustené, nepochopené. Takto to končí so slovami plnými myšlienok. No raz za život, na zem spadne hviezda, ktorá vyčnieva z radu svetiel. Nevypovedané slová vyjdú na povrch, ohúria uši umelcov. On bol umelec. Chápal to, čo p...
