,,Takže skočili sme, viac o tom nebudeme diskutovať," keď to hovoril, upriamil na mňa svoj prísny pohľad.
,,Ale, pán riaditeľ, ja...ja neviem, neviem sa sústrediť, keď niekto pri mne je," vybľafla som na neho prvú blbosť, ktorá mi napadla. Za to som sa v duchu pleskla po čele.
,,Počuj Sparkle, myslím, že by si s tým mala už prestaň, pretože, ak dostane infarkt, a ďaleko už od toho nemá, budeš za to zodpovedná ty," zašepkal v blízkosti môjho ucha Cameron. Pozrela som sa na pána Brooksa, ktorý začínal byť červenejší než paradajka, no svoj pohľad som hneď presmerovala na Camerona, keď som si uvedomila, ako ma nazval.
,,Aká Sparkle?" hľadela som naňho s prižmúrenými očami.
,,Máš tie trblietky aj na tvári," zahľadel sa na moju tvár.
,,Čože?" moje ruky okamžite vystrelili k mojej tvári. Prešla som si dlaňami po lícach, no keď som videla ako sa Cameron uškŕňa, došlo mi to.
Hello Sparkles💙
Noo, čo hovoríte? :D
Riaditeľ je na pokraji smrti a Cameron si strieľa z našej Sparkle
:( XD
Budem rada za každý koment a vote ☆
Ďakujem💙
Venujem: Stupid_child_ 💙
💙Lol
YOU ARE READING
Sparkles✅
Short Story,,Čo máš stále s tými trblietkami?" ,,Páčia sa mi,"odvetila som pokojne. ,,To som si všimol," povedal mierne naštvane, ,,kvôli tebe ich mám vo vlasoch!" vykríkol a snažil sa tie trblietky dať z vlasov preč. ,,Hm, pravda. Teraz vyzeráš aspoň trocha k...
