Ráno som sa doma znova so všetkými pohádala, tak som sa snažila, čo najrýchlejšie dostať do školy.
Neviem, no myslím, že hovoriť vám o tom, čo sa dialo počas vyučovania je nudné, tak sa presunieme, tam, kedy už kráčam do telocvične.
Som nervózna, to musím uznať, neviem, ako sa mám teraz ku Cameronovi správať. Už opäť.
A ešte k tomu, to, čo sa deje doma, nejak to všetko na mňa doľahlo.
Pomaly som otvorila dvere a dúfala, že tu ešte nebude. Nebol. Viditeľne som si vdýchla. No zároveň, pár sekúnd na to, som sa chytila za srdce. Skoro som dostala infarkt, keď som zacítila niečiu ruku na mojom pleci.
,,Niekto ma asi nechce vidieť, však?" Otočila som sa, ale nebola som odhodlaná na to, pozrieť sa mu do očí.
,,Možno?" určite som ho nechcela vidieť.
,,To, čo som ti povedal včera...asi som nemal, teda nie, žeby to nebola pravda, to áno."
Teraz som sa už na neho pozrela, znovu mu svietil na tvári ten úsmev.
,,Asi som to prehnal."
To si teda prehnal.
,,Možno?" znova som povedala.
,,Vieš povedať aj niečo iné?"
,,Možno," odvetila som.
,,Dobre, tak, ak ti to pomôže, budeme sa tváriť, že sa nič nestalo. Súhlasíš?"
,,Neviem, o čom hovoríš," pristúpila som na jeho hru, budem sa tváriť, že sa to nestalo. Aj keď moc mi nejde na to nemyslieť. Cameron sa len pousmial.
Hello my pretty sparkles💙
Zachvíľu je po prázdninách😭aaa, asi buďme už vážne plakať😓nechcem tam ísť😢
A vy? Tešíte sa do školy?
(Blbá otázka😂kto by sa už len tešil😭)
No nejdeme si to kaziť😁bude ešte veľa prázdnin😁dúfam😂😂
Čo hovoríte na túto časť?😄
Spravili dobré rozhodnutie?😊
Dúfam, že sa páči a ako inak, nezabudnite na koment a vote💙
Ďakujem💙
I love you💙
💙Lol
YOU ARE READING
Sparkles✅
Short Story,,Čo máš stále s tými trblietkami?" ,,Páčia sa mi,"odvetila som pokojne. ,,To som si všimol," povedal mierne naštvane, ,,kvôli tebe ich mám vo vlasoch!" vykríkol a snažil sa tie trblietky dať z vlasov preč. ,,Hm, pravda. Teraz vyzeráš aspoň trocha k...
