Na druhý deň, po škole, som znova sedela za svojím stolom a robila papierové ružičky, ktoré vždy posypem striebornými trblietkami. Keď ich všetky zlepím dokopy, bude to vyzerať úžasné.
Začula som, ako sa otvorili dvere, len som nenápadne pootočila hlavou a uvidela Camerona.
Camerona, ktorý si nešiel sadnúť na svoje miesto, teraz mi to príde, akoby bol pes, keď má svoje miesto, no namiesto toho si to nasmeroval rovno ku mne.
,,Em, chcem sa ti ospravedlniť, za ten včerajšok."
Pozrela som sa na neho so zdvihnutým obočím.
Otočila som sa naspäť a pokračovala v tom, čo som robila.
,,Eh...Sparkle?"
,,Huh?"
,,Práve som sa ti ospravedlnil."
,,Nie som hluchá."
,,Takže...sme v pohode?"
Och Cameron, si taký rozkošný, keď si myslíš, že ti odpustím.
,,Skús hádať."
,,Áno?" povedal radostne.
,,Niee."
Stále som ho cítila za svojím chrbtom, čo mi začalo poriadne liezť na nervy.
,,Pomôžem ti nejako?" ironicky som predniesla a hľadela na jeho nechápavý pohľad.
,,Pokoj Sparkle."
Áno, ja som tá, ktorá by sa mala upokojiť.
,,Cameron?"
,,Áno?" nádej tam bola, no zmizla hneď, ako som vypustila z úst moje slová.
,,Tamto," ukázala som mu prstom, ,,zaves tam."
Niečo si zabrblal popod nos a už som ho ďalej neriešila.
Hi Sparkles⭐
Čo myslíte? Odpustí? Neodpustí?😄
Ja myslím...nie ja nemyslím, takže, je to na vás💙
Elizabeth je veľmi milá, ako ste si mohli všimnúť😇
Nezabudnite mi napísať nejaký koment a dajte vote🌟
Budem moc rada💙
Ďakujem💙
💙Lol
YOU ARE READING
Sparkles✅
Short Story,,Čo máš stále s tými trblietkami?" ,,Páčia sa mi,"odvetila som pokojne. ,,To som si všimol," povedal mierne naštvane, ,,kvôli tebe ich mám vo vlasoch!" vykríkol a snažil sa tie trblietky dať z vlasov preč. ,,Hm, pravda. Teraz vyzeráš aspoň trocha k...
