Sedela som za veľkým stolom v našej telocvični a snažila sa zabiť čas, lakovaním nechtov.
Vraj mám čakať, na pána Camerona a riaditeľa.
Vraj nemám nič robiť.
Vraj to bude fajn.
Vraj to Camerom prežije.
To som už asi prehnala.
Aj keď. To nie je zlý nápad.
Zalepím mu ústa a nosné dierky s taviacou pištoľou. Možno sa udusí. Alebo mu vypichnem oči špendlíkom.
Keď som začula kroky, ktoré sa ozývali v celej telocvični, otočila som sa a zazrela dvoch ľudí smerujúcich smerom ku mne.
Pán Brooks a pán Imbecil, no nie je to krásna dvojica?
Čo keby som celý ples nechala na starosť im?
Možno...možno by to bolo lepšie.
Tak to ani náhodu. To by som v živote nedopustila.
Ahojte moje krásne trblietavé trblietky💙
(Ani neviete, ako moc sa nudím o tejto hodine, nemám koho otravovať😢pomoooc!!!😢)
Viem, bola to taká o ničom časť, no Elizabeth musela vymyslieť svoj diabolský plán😂.
Chceli by ste dlhšie časti?
Nie 100 slov, ale aspoň 200?😄
Ak hej, tak napíšte💙
Mám vás radaaa💙
Ľúbim vás💙
Milujem vás💙
A áno, hrabe mii😁
Nečítajte tieto moje výlevy😂
Nezabudnite dať vote trblietky moje🌟
Ďakujem💙
Venujem; 0black_woman0
💙Lol
YOU ARE READING
Sparkles✅
Short Story,,Čo máš stále s tými trblietkami?" ,,Páčia sa mi,"odvetila som pokojne. ,,To som si všimol," povedal mierne naštvane, ,,kvôli tebe ich mám vo vlasoch!" vykríkol a snažil sa tie trblietky dať z vlasov preč. ,,Hm, pravda. Teraz vyzeráš aspoň trocha k...
