✪✪✪✪✪✪✪✪✪✪

420 57 47
                                    

Prišli sme do telocvične a ja som sa kochala tou nádherou, aj keď, vedela by som to aj lepšie. Nikto tu ešte nebol, teda až na pár rodičov a pána Brooksa.

,,Je to krásne zlatíčko," pochválila ma mama a všetko si obzerala, ,,hneď za tebou prídem."

,,Nemusíš sa ponáhľať, ja sa zabavím,"usmiala som sa na ňu. Povedala som to iba z jedného dôvodu, uvidela som Camerona. Neviem, čo tu robí tak skoro, no lepšie pre mňa.

,,Ahoj," šťuchla som ho do ramena.

,,Aa, tu si Sp...emm...ty, ty...žiariš. Doslova," páni Cameron koktá.

,,Ďakujem?" 

,,Si nádherná, vyzeráš ako hviezda na nebi. A áno, naozaj tak vyzeráš." z
Zasmiala som sa a sklopila zrak.

,,Ďakuje za tvoj krásny kompliment."

,,A ja nedostanem žiadny?" odul spodnú peru, ja som len pretočila očami a buchla ho do ramena.

,,Nevyzeráš najhoršie," zaškerila som sa.

,,Hej, ty potvora, to som si nezaslúžil," hral sa na urazeného.

,,Vieš, chýbajú ti trblietky, aby to malo šmrnc."

,,Nie som teplý."

,,Nie?"

,,Sparkle!"

,,Dobre, dobre. Prepáč," chcela som udržať svoj smiech, no nepodarilo sa to.

,,Si hrozná."

,Ďakujem, snažila som sa."

,,Vážne neskutočná, budeš mi chýbať. Aj keď ťa dlho nepoznám, budeš."

,,Ohh, Cameron, ty si tak sladký," pousmiala som sa, ,,ty mne tiež."
Opätoval mi môj úsmev.

Rozprávali sme sa ešte asi hodinu o všetkých možných banalitách, dokým nezačali prichádzať ľudia. 

Hudba začala hrať, ľudia sa začali zabávať.

,,Kde máš svoj doprovod?"

,,Povedal som jej, že sa zdržím, chcem môj prvý tanec venovať tebe."
Bol vždy taký? Alebo sa mi to teraz sníva?

,,Takže, smiem prosiť?" nadstavil mi svoju ruku.

,,Bude mi cťou," usmiala som sa a prijala jeho ruku. Bola som vďačná, že tu bolo prítmie, pretože som sa červenala ako paprika. Teda aspoň myslím, pretože som celá horela.

Bola som na ňom nalepená ako suchý zips. Cítila som iba tlkot jeho srdca. To bolo všetko, čo som vnímala.
A možno aj niečo iné.
To, aby som mu nestúpila na nohu.

Síce sme sa pohybovali pomaly, mala som pocit, akoby sme sa nehybali vôbec. Akoby neexistoval žiaden čas.
Nič.
Iba on. Cameron.

,,Ďakujem ti," povedala som, keď tá pieseň skončila.

,,Za čo?" 

,,Za to, že som ťa mohla spoznať."

,,Za to, by sme mali ďakovať pánovi Brooksovi," obaja sme sa zasmiali.

,,Áno, to je pravda."

,,Takže, toto je koniec?"

,,Pre tebe nie Cameron, ty máš pred sebou nový začiatok."

,,Môžem ťa naposledy objať?" spýtal sa a zastrčil mi prameň vlasov za ucho a prešiel mi po líci.

Nič som mu neodpovedala, len som sa mu hodila okolo krku.

,,Ja..."

,,Nič nehovor," usmial sa na mňa a dal mi pusu na líce.

,,Maj sa Sparkle."

,,Maj sa Cameron."

Takže, to bol jeho posledný úsmev, ktorý som videla?

Posledný pohľad do jeho očí?

Posledné objatie?

Možno...možno som si niečo uvedomila, keď som videla jeho odchádzajúcu postavu, ktorá mierila k tomu dievčaťu.

Možno som k nemu cítila niečo viac.

Hi my pretty little shining Sparkles💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙💙
This is the end...
Maybe...
Sad end...
Maybe....
💙😭💙😢💙😭💙😢💙😭💙😢💙😭💙
Áno, naozaj je toto koniec😢
Koniec Sparkles🌟💙
Čo vravíte na ten koniec?
A celkovo na túto poslednú časť?
Mali ste tušenie, že by to mohlo takto skončiť?
Alebo ste čakali nejaký štastnejší koniec?💙
Neviem, no tú poslednú vetu som mala v hlave už od prvého momentu, čo som tento príbeh začala písať...
Nechem sa tu nejak moc vykecávať, na to budem mať ešte čas😂
Ale tento príbeh mi bude chýbať😢
Proste je ťažké sa rozlúčiť s niečím, čo si veľmi obľúbite💙
A obľúbila som si Camerona, Sparkle a všetkých💙
A samozrejme aj vás💙💙
Moje zlatíčka ľúbim vás💙💙

A ešte jedna vec, ak sa chcete o nich ešte niečo vedieť, je tu charakter ask, takže šup šup. Kto mi ešte nenapísal otázky, tak sem s nimi.
Teda napíšte ich do správy💙
Budem rada za každú vašu otázku💙
To je zatiaľ všetko😘💙

💙Lol

Sparkles✅Waar verhalen tot leven komen. Ontdek het nu