Nechcená sila

Kapitola 3.

ZOE

Ráno ma zobudil budík. Popravde ani len netuším, kedy som šla spať. S Molly sme si dosť rozumeli a prekecali skoro celú noc. Horko ťažko som vstala a vošla do kúpeľne. Urobila som bežnú rannú hygienu. Nakoniec som ako tak prebudená otvorila skriňu a vybrala si jednoduché športové oblečenie. Zobrala som si svoj mobil do ruky, aby som zistila čas. O 6:00 máme byť na nejakom cvičisku, ktoré som tu ešte vôbec nezahliadla. Pozrela som na Molly, ktorá vyzerala, že ani neplánuje opustiť svoju posteľ. Nerada ju budem budiť, ale ja absolútne netuším, kde mám ísť. Prišla som k nej a stiahla jej perinu.

Okamžite sa prebrala "Čo sakra robíš?!"

"No budím ťa." odpovedala som jen pokojným hlasom. Vyzerala, že ma roztrhne.

Po jej nekonečnom nadávani a chystaní sa sme konečne opustili izbu s tým, že mi Molly ukáže kde vlastne mám ísť. Ako som zistila nemám rovnakého trénera ako ona.

Na chodbe bolo dosť rušno. Bola to pre mňa príjemná zmena byť niekde medzi ľuďmi a nie len doma a na dvore s otcovým tréningom od skorého rána do neskorého večera.

Molly si niekoho odchytila na chodbe "Edward.. Super, že ťa vidím. Ponáhľam sa na tréning.. Toto je Zoe, má s tebou tréningy. Takže vidíme sa neskôr" žmurkla na mňa a ani netuším ako rýchlo zmizla. To dievča je nevyspytateľné.

"Ja som Edward ako si zrejme zistila" nadhodil počas chodze chalan, s ktorým ma nechala Molly. Mal dlhšie vlasy, pekný úsmev a zelené oči, ktoré napĺňala radosť zo života. Mal ich iné ako ja. Moje oči sú tmavo modré a keď ich vidím v odraze zrkadla nevidím nič iné iba chlad a zafixovanú bolesť.

"Zoe, ale to tiež už vieš." odpovedala som mu a tak prerušila prúd myšlienok.

"Tak hovor.. Kedy si prišla? Aké máš schopnosti? Chcem to počuť."

"Prišla som iba včera. No a ohľadom mojej sily, to si radšej nechám pre seba. Nerada o nej hovorím"

"Tak to si prvá." krátko sa zasmial a otvoril mi veľké dvere, ktoré viedli na cvičisko. Pripomínalo mi to niečo ako starovekú arénu. Bol to veľký kruh, v ktorom sa cvičilo, okolo bolo pár lavičiek a po obvode "arény" boli pár dverí, ktoré viedli boh vie kam.

Za nami došiel ešte jeden chalan s dievčaťom. Edward ma stihol oboznámiť, že ten chalan sa volá Tyler a to dievča, ktoré mi nie je príliš sympatické je Chloe. Obydvaja prišli k nám a ja som sa mohla s nimi zoznámiť osobne.

Chloe sa tvárila, že ma nevidí, čo mi bolo úprimne jedno. Aj tak mi nie je sympatická. Niečo Tylerovi hovorila, ale ako som si mohla všimnúť on ju vôbec nepočúval. Obzeral si ma od hlavy až po päty. Zrazu z ničoho nič prerušil Chloein monológ a opýtal sa ma „Zoe, kde si prišla k tej jazve?" táto otázka ma zaskočila. Odkiaľ vie o mojej jazve keď ju ani len nie je vidieť. To bola moja prvá myšlienka. Potom som si však uvedomila, že moje tričko je trošku kratšie a na bruchu mi vidno časť jazvy. Mimovoľne som chytila tričko a stiahla ho nižšie.

No napriek tomu som mu odpovedala „Noo.. To je dlhý príbeh... Ale skrátene urobila som to čo nemala..." On sa zasmial. Mal prenikavý smiech, ktorý sa vryje každému do hlavy keď ho započuje „Takže si porušila nejaké pravidlá a nejaký idiot ťa potrestal že?"

Nato som sa mierne zasmiala ja. Presne odhadol situáciu aj to, že môjho otca označil za idiota, ktorým aj je. „Asi nejak tak.. Keď sa berie do úvahy, že ten idiot je môj otec.." odpovedala som. Všetci sa na mňa pozreli prekvapením pohľadom.

Tyler chcel ešte niečo dodať, ale akurát došiel tréner. „Dobré ráno, vítam medzi nami novú študentku Zoe.." pozrel sa smerom na mňa. „No a keďže si nová, tak chcem vidieť čo dokážeš.. Takže Tyler ujmi sa situácie" dopovedal a už som tušila čo príde. Boj s Tylerom. Poobrezala som sa po okolí miestnosti a v rohu som uvidela meče, dýky a podobné zbrane. Vybrala som sa k ním a zobrala si dvoje meče a za opasok som si dala dýku. Tréner sa pozrel na mňa s prekvapením, asi túto zbroj málo kto využíva,no ja sa s ňou cítim istejšie.

Mečom som zakrútila v ruke a dala som sa do obrannej pozície. V pozadí som počula ako Chloe hovorí Edwardovi „Tak toto bude rýchly boj... Má iba mizerné meče...Tyler s ňou zametie.." Ed sa na ňu pozrel a pokynul plecami na znak uvidíme.

Tyler začal súboj. Vytvoril si vodu a celou silou ju po mne hodil. Moje rýchle reflexy zareagovali a meče som skrížila pred seba. Teda voda narazila v plnej rýchlosti do nich. Tyler však neváhal a prešiel na ďalší krok. Po rukách mu začala tiecť voda. Najprv si vytvoril malý pramienok. No s veľkou šikovnosťou z tohto pramienku urobil tornádo. Roztočil ho a poslal na mňa. Ten ma teda nešetrí. Pomyslela som si. No nič zrejme budem mokrá. Keď som sa pohla tak ho zas presmeroval na mňa. Toto nemá zmysel. Nebudem sa tu predsa vyhýbať tornádu celý deň.

Pevne som sa postavila a skrížila meče pred sebou. Tornádo šlo presne na mňa. Doslova mnou prechádzalo. Neviem ako je to možné, no mne voda nevadí ani mi nejako neublíži. Samozrejme mala som problém sa udržať na nohách, aby ma neodhodila niekde do steny. Ale inak to nebol žiadny problém.

Keď som už cítila, že sila tornáda slabne tak som využila príležitosť. Odhrnula som si z tváre mokré vlasy a upírskou rýchlosťou som sa premiestnila za Tylera. Keď už spomínam upírskou silu, tak nepoužívam ju, ale niektoré schopnosť plynúce z tej sily sa nedajú obmedziť.

Tylera som zo zadu stiahla na zem a priložila mi dýku k jeho krku. Nechápavo na mňa hľadel. Ale ja som to vysvetlila dvoma slovami "Moment prekvapenia"