I DON'T NEED YOU (SK FF.)

17.

,,Martinus...."
Vzdychla som keď som vošla do jeho izby v nemocnici.

,,A ty si kto?"
Opýtal sa s nechápavým výrazom v očiach na čo som skoro dostala infarkt.Tao ma však rýchle zastavil a ja som sa otočila.

,,To je jedno..Lepšie bude keď to ajtak vedieť nebudeš.."
Pípla som a odišla.Ani Tao ma nezastavil.

So slzamy v očiach som prechádzala uličkamy až som za sebou počula kroky.Otočila som sa no nikto...Chvíľu som sa len tak pozerala za seba no potom som sa otočila a pokračovala v ceste.Potom som sa už na šťastie neotáčala no dala som na svoj inštinkt a v sekunde venovala pohľad neznámej osobe za mnou.Naskočila mi husacia koža tak som rýchlo vybrala telefón a volala.

,,Haló?"
Ozval sa v telefóne hlas Taa.Osoba pridala do kroku.

,,Tao niekto ma sleduje.."
Šepla som vystrašeným hlasom.

,,Čo?Nerob si srandu..Kde si?"

Spýtal sa no to už som bola pritlačená na stene a mobil bol na zemi.

,,Pomoc!!Tao!!!"
Skríkla som no neznáma osoba v sekunde zašlapla môj telefón tak že už ani fungovať nebude...Preboha nad čím tp teraz rozmýšlam?

,,Zlatko..."Šepol...

,,Čo?J*be ti!?Pomoc!!!!"
Ktičala som a udierala ho do hrudi.
Dúfala som že ma niako Tao nájde a pomôže mi.

Chlap si stiahol kapucňu a mne sa v okamžiku ulavilo.

,,Oci..."
Pípla som a objala ho...Spadol mi kameň
zo srdca a on sa usmial.

,,Prečo si mi zašlapol telefón?"
Otázala som sa ho a odstrčila ho od seba na čo som zo zeme zdvyhla mŕtvolu môjho samsungu.

,,Ja ani neviem.."
Začal sa smiať a ťahal ma preč..

,,Kam ideme?"
Otázala som sa s myslením na Taa..Určite sa o mňa bojí..

,,Domov..Teda..Kúpil som ti podnájom..Budem nájomné platiť ja a máš to do konca pobytu v Amerike."
Usmial sa a venoval mi malý úsmev.

,,Ďakujem tatko ale..Je to niake moc..Jednoduché tak..Povedz mi čo si vynechal...".

Pípla som na čo sa zasmial.

,,Múdre dievča..po ockovy..Nebudeš tam bývať sama.."
Usmial sa a venoval mi jedno objatie.

,,A s kým preboha?"
Len som dúfala..Dúfala som že nie s ním..S tým psychopatom

,,Marcus ťa už čaká doma..Večierku do kolkej môžeš byť vonku máš napísanú na dverách..."
Usmial sa a ťahal ma niekam..Asi do toho podnájmu.

Moje srdce nabralo rýchlosť 200 tepov za sekundu.Ruky sa mi triasli ako najviac dokázali a oči neudržali slzy.

,,Zlatíčko..Neplač..."
Usmial sa na mňa a zotrel mi slzičku.

Zamračila som sa na ňho a ďalej ho nasledovala.

***

Sedím na sedačke v novom byte vedla chlapca ktorého nenávidím..Ktorý mi zničil život..Ktorý sa snažil ma znásilniť..A ja tu len tak sedím a pozerám do prázdna..

,,Lauri...Nehnevaj sa na mňa.."
Pípol a posunul sa o trochu ku mne.Venovala som mu jeden zamračený pohlad.

,,Daj mi pokoj..Ty nemáš právo mi rozkazovať!"
Zkríkla som a vzala sa do izby.Máme spoločnu izbu, a o čo horšie aj postel..

Vkročila som do izby a skoro vyrazila dvere.

,,Ma...Marcuuss!!!!"
Zvrieskla som hneď ako sa obrovská pavučina s tým satanským stvorením objavila predomnou.

,,Laura!!!"
Zkríkol a vbehol do izby na čo som ja už so slzamy v očiach sedela na zemi.Áno moja arachnofóbia sa dostavila až do takéhoto štádia.

,,Preboha...Neplač.."
Zasmial sa a pavúka vyhodil z okna.

,,Tebe sa to hovorí.."
Triasla som sa na zemi.

,,Ale noták..Veď som pri tebe nič ani nikto ti neublíži..Sľubujem.."
Zohol sa ku môjmu telíčku a vzal ho do náručia.V sekunde sa zjavila husacia koža.
Jednu ruku omotal okolo mojej hrude a tá druhá hladkala moje čokoládové vlasy.

,,Neboj sa..Som pri tebe."
Položil ma do postele a lahol si vedla mňa.
Potom sa zdvihol z postele a  zhasol svetlo.Potom sa hodil vedla mňa do postele a obmotal svoje ruky okolo môjho brucha..Cítila som sa až moc bezpečne..Až moc...dobre a to ma žralo..Žralo ma to z vnútra kvôli Martinusovy..Keď tak rozmýšlam..Niesom si istá či som k nemu niekedy cítila niečo viac ako kamarátstvo.

,,Milujem ťa.."
Zašepkal pod domienkou že asi spím...Ak mám povedať pravdu, nevedela som ako mám zareagovať tak som sa otočila k nemu tvárou a venovala mu jednu hlúpu pusu..Neverila som čo sa moje telo rozhodlo urobiť no niak na to nemrzelo..Práveže som sa cítila až moc...DOBRE...
Bolo by možné že celú dobu cítim niečo viac ku nemu a nie k jeho bratovy?
BLBOSŤ..

,,Ja...Prepáč.."
Dúfala som že nevidel ako sa červenám.

,,Laura..Povedz mi pravdu čo ku mne cítiš.."

Zavrčal a ja som sa začala triasť...Nemôžem..Nemám silu mu povedať všetko o tom ako som sa zamilovala do jeho brata ale cítila som viac aj k nemu..Alebo nie?Ja..

,,Ja..Sama neviem.."
Pípla som a rozplakala sa..

Hellou guys😀😊.
Taaaakk máme tu ďalší shit 💩💩💩 ako normálne..Znovu som sa dokopala vydať new diel alee!!Prejdime k veci..
Ste suupeer úžasný fans preettoožee:
Dávate votes
Píšete pozitívne komentáre
A proste ste

Tak aby som vysvetlila čo chcem od vás počuť , tak ja jedná o kritiku..Chcem si prečítať Váš názor na tento shit😆😅..

Taaak ďakujem za 290 votes 😁A Byee!!!😍😹😻