I DON'T NEED YOU (SK FF.)

18.

Ráno                                                                                                                                                                                                                                        ***

,,Princezná je na čase vstávať.." Povedal niekto vedľa mňa na čo som sa trhla. Niesom na toto zvyknutá..   ,,Čo? Ja chcem spať daj mi pokoj!!"   Trochu som skríkla ale potom mi niekto uchmatol perinu.    ,,Hajzel!!!"   Zvrieskla som na hlas a potom  zdvihla sa z postele.

Schmatla som vankúš ktorý som po Marcusovy okamžite hodila. Jeho reakcia sa mi ale nepozdávala. Do rúk vzal onen vankúš a ja som len ucítila jemný náraz.  ,,Ja niesom hajzel!!!"  Zamračil sa a potom mi venoval jeden provokatérsky úsmev. Okamžite som mu to vrátila no nastal problém. Vankúš sa zrazu pretrhol a perie bolo všade...Ani sa moc nečudujem že sa roztrhol pri náraze do tej jeho tvrdej hlavy ... :D

,,No pekne!" Začal sa smiať ten Hajzel to však ale bolo ešte v poriadku na to že sa niekto pokúsil otvoriť tie zasraté dvere ktoré to do mňa plnou silou napálili a ja som to napálila hlavou priamo do steny..    ,,Čo to tu do pekla robíte?!" Ozval sa hlas spoza dverí a mne  v momente nabehla husacia koža..  ,,No..." Začal Marcus s previnilým výrazom na tvári hovoriť na môjho otca..

,,Bola to moja vina pane..." Pípol no ja som chcela niečo povedať. Problém bol ale v tom že som to len chcela urobiť pretože som sa niako zozviechala zo zeme ale v ten moment to do mňa znova tie pekelné dvere napálili..  ,,Ku*va!" Vypískla som hneď po mojom druhom páde..  ,,Nehreš nehodí sa ti to láska.." Provokatívne sa zasmial Marcus zatiaľ čo ja som venovala pohľad tomu sku*vy synovi vo dverách..  ,,Tao!" Vypískla som od radosti hneď čo som sa zdvihla zo zeme a skočila mu do náručia.. 

,,Ja som sa o teba bál a ty tu trčíš s tým parchantom...Fakt super.." Posledné slova iba šepol a odišiel.. Môj pohľad padol na otca..

,,Ty si fakt ...Vieš čo nemám na teba slov.." Obišla som ho a chcela ísť za Taom no niečia ruka ma zastavila.  ,,Zabudol som ti povedať že ťa v kaviarni o 12:00 čaká návšteva miláčik.."  Trepol môj rodič.

,,To ma teraz vôbec nezaujíma otec.." Zamračila som sa vytrhla mu moje zápästie z dlane. Rozbehla som sa ku botníku a obula svoje čierne converse tenisky. Vyrazila som dvere a videla iba Taovú miznúcu postavu ..Ani neviem ako no moje nohy nabrali turbo a zastavili sa až pri ňom.  ,,Tao.." Chcela som niečo povedať no on to stihol prví.

 ,,Nie Laura...Už dosť tých lží..Ajtak si tým nepomáhaš a ostatným škodíš Laura...Prosím odýť z môjho života..Prosím.."

Vyrazil mi dych..Nemala som čo povedať na jeho slová..Boleli ma niekde tam hlboko v srdci..Bol ako môj brat..Ako moja najlepšia kamarátka...Ako to čo som vždy potrebovala.. Medzi tým čo som tam ja stála on odišiel.  Bez jedinej emócie odišiel a mňa nechal stáť v daždi a pozerať na jeho tieň ktorý sa pomaly strácal..

,,Laura!!"Krikol niekto za mnou. Otočila som sa na neho a zamračila sa.  ,,Ty za to môžeš otec! Len ty!!Keby si tu nebol nespoznala by som Taa..Nechodila by som teraz s ním!! Tak sa mi už nepleť do života!!!"  Povedala som so slzami v očiach.

***

Práve stojím na letisku s mojím vakom v ruke.. Moje lietadlo by tu malo za necelých 12 minút byť..Ani neviem ako sa dostanem do lietadla keď nemám 18 no poviem že som dcéra pilota..

Slečna letuška ma pustila do lietadla .Našla som svoje miesto a posadila sa vedľa niakej dievčiny.  ,,OMO! Ty si Laura!" Trochu zakričala a ja som sa zamračila.  ,,A to ty vieš ako?"  ,,Som veľká fanúšička Larcusa!!Ste spolu tak zlatý!!!" Trochu pišťala no ja som sa zasmiala. ,,Nie nie...Tak to nie je moja milá.. Nič s ním nemám.."  Začala som sa smiať..  ,,Uf ešte že tak ja už som hľadala spôsob ako ťa zakopať a potom si vychutnávať ten pocit.. Okrem toho volám ja Melanie Vickyns.."  ,,Oh to. . Teší ma Melanie..." Usmiala som sa a chcela zaspať no ona celú dobu niečo hovorila..  No moja mysel bola celá plná Taa.. Bol pre mňa ako brat.. Ale nenechal si situáciu vysvetliť a tak to dopadlo.. Je mi to ľúto to síce áno ale... No to je vlastne ajtak jedno nie?....  Bol pre mňa dôležitý.. Bol.. Poznám ten pocit keď niekto koho ste mali Vás zradí..Ale ajtak by sme už kamaráti neboli...S týmito myšlienkami som zaspala

Moje vystúpenie z lietadla sa odohralo pomerne rýchlo ...  Po jednom schodíku som vychádzala z lietadla no osoba čo tam stála ma prepaľovala pohľadom...Filip?Nie to nemôže byť môj brat.Nie..   ,,Laura!!!" Zakričal na mňa s úsmevom hneď čo som dostúpala schody. Pribehol k môjmu unavenému telu a následne ho už mačkal v objatí.. Vedel o tom že priletím? Vedel o otcovi?   ,,Ahoj.." Pípla som a on sa odtiahol..  ,,Iba Ahoj??" Zamračil sa a ja som mu dala pusu na líce..  ,,Ahoj bráško.." Objala som ho..Bolo mi ľúto čo som pred odletom povedala...Je to predsa môj brat...

,,Môžeme sa porozprávať?.." Otázala som sa ho a zatiahla ho rovno do jeho auta.  ,,Pýtaj sa.."      ,,Ako si vedel že priletím? Vedel si o tom že otec žije? "

Keď som dopovedala svoje otázky venoval mi ustrašený pohľad.  ,,Myslím že to by ti mala povedať matka...." Dopovedal a namáčkli sme sa do auta..

NAštartoval motor a počas cesty bolo ticho, pokial naše auto nezastavilo pred domom.. ,,Vystúp.." Zavrčal tak som poslúchla no hneď ako som vystúpila som na ramenách zacítila tie jej...Tej ktorá mi zrejme klamala že môj otec je mŕtvy.. Alebo nie?     ,,Ahoj.." Pípla a ja som sa zamračila..   ,,Naozaj? Skôr prepáč nie?" Obišla som ju a vošla do domu.Zamierila som si to do mojej izby no keď som otvorila dvere tak tam nebola moja izba ale šatník.    Otočila som sa a so slzami v očiach si to zamierila do kúpeľne kde som sa následne aj zamkla.

***

,,Otvor tie sku*vené dvere!!!" Vrieskala mama za dverami.  ,,A to už prečo? Lebo sa tvoj Filipko pociká? A nech!!! Vieš máme aj umývadlá!" Zvrieskla som a plakala ďalej. Slzy stekali po mojich lícach ako vodopády a ja som sa ani nečudovala.. Chýba mi...áno Martinus.. Je to tým že som ho milovala? Alebo to bolo len tým že som ho mala rada ako kamaráta?..Neviem

,,Už otvoríš tie dvere?" Zavrčala mama na čo som iba slabo pootočila kľúčikom. ,,Pán Boh zaplať.." Usmiala sa a ja som zdvihla hlavu na čo sa zrejme môjmu výrazu vydesila.  ,,Pán Boh nemusí platiť.. Ty by si mala pätiť za to že si mi celí drbnutý život klamala!!!!Celí sku*vený život!!" Vrieskala som no ona sa zamračila.   ,,Bolo to pre tvoje dobre.."  Tak to ma dostalo.  ,,Oh fakt!?A čo na tom bolo pre moje dobro?" Už som tak nezjapala len som si utierala slzy.  ,,NIkdy si nemala stretnúť tých dvoch malých bastardov. , chápeš? S otcom sme vedeli že sa zamiluješ.. Preto sme ich chceli držať od teba ďalej. No ale otec potom zmenil plán pretože mu sláva vliezla do hlavy.." Povedala a ja som vyvalila oči..  ,,Kto sú oni!?!!Kto sú oni!!!??"  Kričala som a zdvihla sa zo zeme.   ,,Oni sú tý ktorých ty nepotrebuješ rozumieš?..."     Nadstavila neutrálny pohľad.  ,,Nie.. Ničomu nerozumiem...Akurát len tomu že si klamala.."

,,Je to jedna vec.. Oni sú  tý ktorý ničia dievčatám životy.. Oni sú niečo ako dvojica lámačov sŕdc..." Šepla a ja som nechápala.. Neviem čo tým myslí no rozhodla som sa to zistiť..

Hellou guys :D  Po dvoch rokoch sa zase hlásim s novým dielom..Áno zabite ma no ono to nešlo ..Fajn výhovorky stranou a teraz pravdu. Mala som takú krátku pauzu tak som nevydávala pretože sa mi nechcelo..Povedzme že je koniec prázdnin a ja som si ich ani poriadne neužila :"( a to len kvôli tomu že som písala ako šialená čiže sa hlboko ospravedlňujem za tto že neboli časti...Ku koncu prázdnin som sa teda rozhodla si dať od toho pauzu a vrátila som sa ku tomu až teraz :/ čo už no dúfam že sa new diel páčil ak áno nezabudni dať vote a zanechať niaký pekný komentár po prípade follow zatial zdaaar  :3