,,Boha!"dvere napravo sa otvorili a vykukli z nich ostré hroty päťdesiatcentimetrových nožníc.
Rozbehol sa po dlhej chodbe. Ozval sa bojový pokrik a rýchly capot bosých nôh po podlahe. Obzrel sa. Ako inak. Doktor mu bol hneď za riťou a kožená zásterka mu viala vo vetre.
,,Ešte som s tebou neskončil!"
,,Ja mám iný názor!"zakričal Taylor a odrazil sa od starej špinavej postele.
V poslednej chvíli sa zachytil okraja šachty a vytiahol sa dnu.
Vedel že doktor za ním nepôjde. Pre istotu ešte vykukol von. Nemýlil sa. Doktor mu venoval pár štipľavých slov a namrzene odkráčal preč.
Taylor si vydýchol a oprel sa o stenu šachty. Zacítil bolesť na ľavej ruke. Rana sa mu opäť otvorila a valila sa z nej krv.
To asi vtedy, keď sa zachytil tej starej zárubne pri úteku. Odtrhol si pásik z košele a obviazal si ním ruku. Ten debilný doktor mu skoro odstrihol prsty. Na zápästiach mal ešte stále modriny od tých pojebaných povrazov na tom pojebanom vozíčku, na ktorom ho ten pojebaný doktor skoro zabil! Obzrel si košeľu.
Vlastne...už len jej zbytky. Za tri dni mu z obľúbenej flanelovej košele ostali zdrapy, ktoré používal ako provizorný obväz.
Zhlboka sa nadýchol. Spotenú tvár si utrl do trička, ktoré kedysi bolo biele. Jeany mal na kolenách roztrhané a celé boli od prachu. Pozrel sa na tenisky. Špinavé, potrhané, úplne zničené. Vysolil za nich päťdesiat dolárov. Šetril si na nich celé prázdniny. Makal ako blázon. Stačili tri dni a tenisky vyzerali akoby, ich práve teraz našiel na skládke. Opäť sa pozrel na ruky.
Červeno-biela látka sa sfarbila na krvavo-červenú. Z batoha vytiahol poslednú fľašu vody. Mal ju tak na ďalšie tri dni. Nakukol do batoha. Medzi štyrmi sprejmi rôznych farieb sa váľalo nadhryznuté jablko a čokoládová tyčinka. Pri pohľade na spreje sa mu zdvihol žalúdok a zaplavila ho vlna horkosti. Napil sa vody. Fľašu hodil späť do batoha.
Nevedel, čo má robiť. Civel pred seba a premýšľal čo urobí aby sa dostal z tohto skurveného miesta. Ten sekuriťák mu povedal, že nemá bojovať, že to nemá význam. Má len utekať. A to presne robil. Len nevedel ako sa dostane cez toho vyjebanca s nožnicami. Najradšej by mu tie jeho nožnice strčil... niekam. Civel pred seba a potláčal slzy. Ďalej to už nevydržal. Priehrada praskla a pustila prúdy sĺz.
,,Keď tých pojebancov nájdem, zabijem ich. Prisámbohu ja ich zabijem!" znechutene tresol do batohu a ďalej plakal. Plakal a preklínal svojich kamošov až kým nezaspal nekľudným spánkom. Celý čas sa budil na výkriky doktorových obetí.No a máme tu Taylora. Doktor mu je hneď za tou jeho riťou a Taylor len tak, tak uteká pred smrťou. A nezazlievajte mu tie nadávky, to miesto ho dosť poznačilo.
-Nixx- & EmaMydlarova
YOU ARE READING
Outlast
HorrorMount Massive Asylum-preslávený blázinec, ktorý skrachoval,a preto ho museli zatvoriť....ale je to naozaj tak? Skutočnú pravdu sa dozvie Naomi-tínedžerka, ktorá sa v budove oddelí od svojej partie, kam prišli za dobrodružstvom a grafitmi. Naomi sa...