PREČO SÚ NÁBOŽENSKÍ FANATICI TAKÍ TAJNOSTKÁRI?!!!

59 5 2
                                    

Naomi s Taylorom ešte hodnú chvíľu zízali na ochabnuté telo pred nimi. Ani jednému z nich nedochádzalo, čo sa práve udialo. Neuvedomovali si, že sa práve zachránili. Že sa čiastočne oslobodili. Že sa posunuli o krok bližšie k východu. 

Nie.

Uvedomovali si iba jednu vec. Zabili ho.

Zabili človeka.

Ale...určite to bol človek? Určite bol Trager človek?

Telo mal ľudské, ale jeho duša dosiahla úplnú temnotu. Zmenil sa na bytosť, horšiu ako zviera. Zvieratá nezabíjajú bezdôvodne a netrýznia sa navzájom. 

Prečo to vlastne Trager robil?

To sa už nedozvedia....

Taylora z tranzu prebralo Naomine vzdychnutie. Otočil sa k nej a srdce mu vynechalo úder.

Ľavú nohu od kolena dole mala celú od krvi.

,,Došľaka!"Taylor si k nej kľakol. ,,Ako to zastavím?"

Naomi sa mierne posunula. Od bolesti zastonala. Na tvár jej vystúpil pot. ,,Musím to zašiť."zašepkala potichu.

Taylor prikývol a chystal sa vybrať potrebné veci z batoha. 

,,Nie." Naomi krútila hlavou. ,,Nie tu. Tá kabína je nestabilná." 

Len čo to dopovedala, Taylor začul ako laná mierne škrípu. Kým to Naomi nepovedala, ani si to neuvedomil. Poobzeral sa dookola. Dvere kabíny otvoriť nemohol. Nie len že ho odpudzovalo mŕtve telo, ale sám aj tak nemal dosť síl na otvorenie.  Pozrel sa hore hľadajúc únikovú šachtu, ktorú má každý výťah. 

Našiel to. Štvorcový otvor priamo v strede výťahu. Postavil sa na špičky a povolil poistku. Kryt sa otvoril. Taylor sa pozrel na Naomi. Ako ju odtiaľ dostane?

,,Zvládneš sa postaviť?"spýtal sa stále si obzerajúc šachtu.

Naomi prikývla. ,,Jasné."

Aby svoje slová potvrdila, začala sa pomaly zdvíhať. Taylor ju podoprel. 

,,Fajn. Postav sa sem, priamo pod šachtu. Vyleziem hore a vytiahnem ťa, OK?" pozrel sa na Naomi.

Chvíľu vyzerala, akoby ho vôbec nevnímala. Nakoniec však pomaly prikývla.

,,Okej."Taylor kývol hlavou a vyskočil hore do šachty.Rukami sa zachytil okraja a vyliezol hore. Rýchlo sa poobzeral, a keď si bol istý, že im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, natiahol sa späť do výťahu.

,,Fajn."pozrel sa na bledú Naomi, ktorá sa ledva držala na nohách. ,,Zdvihni ruky.Vytiahnem ťa sem hore."

Naomi spravila presne to, čo jej Taylor povedal.

Pevne ju chytil za ruky a povzbudivo na ňu kývol. Naomi sa nadýchla a Taylor ju začal ťahať hore. Keď sa jej nohy odlepili od podlahy, potichu zastonala. Zatvorila oči a snažila sa nemyslieť na bolesť. Keď oči opäť otvorila, zbadala pred sebou temnú chodbu a Taylora, ktorý ju trpezlivo pozoroval. 

,,Musíme ísť ďalej." povedal Taylor tlmene, ,,Tu po tejto chodbe. Uvidíme čo tam na nás čaká."

,,Hej."prikývla Naomi a pokúsila sa vstať, ale bolesť v ľavej nohe jej to nedovolila. 

,,Hneď ako nájdeme nejaké bezpečnejšie miesto, tak ti to ošetríme."vravel Taylor kým ju zdvíhal zo zeme. 

Obaja sa vybrali po chodbe smerom k doprava, kde boli jediné odomknuté dvere. Za dverami sa ukrývalo schodisko. Taylor vybehol najprv hore, ale rýchlo sa vrátil späť. Vrchné dvere boli zamknuté. Otočili sa a zamierili po chodoch dole. Cestou Taylor pozoroval Naomi, ktorá ťažko dýchala. 

Na konci schodiska bola úzka diera v stene. Taylor nakukol dnu. Miestnosť bola prázdna. Bol tam iba jeden stôl s počítačom, telefónom s potrhanou šnúrou a pár políc s knihami. Taylor podišiel k dverám. Boli odomknuté. Naznačil Naomi, aby zostala tu a sám nazrel do chodby. Boli tam ďalšie stoly s počítačmi, a porozbíjaný nábytok, ale žiadni blázni.

Taylor sa vrátil k Naomi. Sedela na stoličke pri stole s počítačom. 

,,Zostaneme tu. Vyzerá to tu aspoň sčasti bezpečné."povedal, keď zatvoril dvere. Pristúpil k Naomi a zložil si batoh. Siahol k Naominmu batohu a vybral fľašu s vodou. Podal ju Naomi. Ďalej vybral fľašu s vodkou a krabičku, v ktorej bola ihla, niť a zapaľovač. Postupoval presne rovnako ako Naomi, keď mu zašívala prst.

Keď navliekal niť, ruky sa mu triasli.

,,Odtiaľ to už zvládnem. Ďakujem."Naomi ho chytila za ruky a pozrela mu do očí. Taylor prikývol, ale nezdvihol sa. Bol pripravený jej kedykoľvek pomôcť. 

Naomi si vyložila nohu na stôl a vyhrnula si už aj tak roztrhané rifle. Taylor si všimol jemné špagátiky visiace jej z lýtka. Naomi siahla po noži a rozrezala špagáty skoro až po koleno. 

,,Ty si si to už raz šila?" začudoval sa Taylor.

,,Hej."prikývla Naomi. ,,Zapichla sa mi tam stehenná kosť akéhosi neznámeho zosnulého."

Taylora striaslo. Toto teda nečakal. 

Naomi si odtrhla rukáv z trička a naliala naň vodku. Potom si to priložila na ranu. Prudko sa nadýchla. Pozrela na Taylora. Rýchlo jej podal ihlu, ktorú už predtým oblial vodkou. Navliekla niť a začala si šiť ranu. Taylor ju pozoroval. Pri každom prepichnutí kože jemne prižmúrila oči. Taylor obdivoval jej odvahu. On by si ranu sám nikdy nezašil. 

Keď Naomi skončila, opäť obliala látku vodkou. Taylor jej pohotovo podal zdrapy svojej košele. Odrezala z nej pásik a priviazala si ním navlhčenú látku k nohe.

Vydýchla a unavene sa oprela o stoličku. Taylor začal upratovať veci späť do batohov, a povyberal jedlo. Podal Naomi čokoládovú tyčinku a on sám sa pustil do nahryznutého jablka.

Po  jedle sa uložili na zem za stôl. Bolo to ideálne miesto na spánok. Keby niekto vošiel do miestnosti, musel by obísť stôl aby ich našiel. 

Naomi z batoha vybrala zaprášenú deku a prehodila ju cez Taylora. Potom sa k nemu pritúlila aby deka dočiahla aj na ňu. Taylor ju objal a zatvoril oči.

Prebudili sa na buchot od schodiska. Obaja vyskočili a rýchlo pohádzali veci do batohov. Vybehli na chodbu. 

Prechádzali cez zničenú halu, keď zbadali svetlo. Priamo pred nimi boli steny napoly zo skla, ktoré boli zabarikádované doskami. Pomedzi dosky presakovalo jasné svetlo. 

,,Vďaka Bohu, že ste prežili." ozval sa hlas otca Martina. 

Naomi krívajúc pristúpila bližšie. 

,,Bál som sa, že vás ten odporný maniak rozporcuje ako ostatných."hovoril to im, ale pozeral sa kamsi za nich. Niekam do tmy.

,,Stretneme sa vonku." potom sa otočil a odišiel.

,,Vonku?" nechápala Naomi. ,,To nám nemôže vysvetliť čo sa deje a čo od nás chce hneď tu a teraz?!" zvolal Naomi bezradne.

Taylor si unavene pošúchal oči.  Ten kňaz ho celkom dosť vytáčal. Vôbec ničomu nerozumel. O čo tomu náboženskému fanatikovi vlastne ide? Načo, dofrasa, sa majú trepať vonku? A kadiaľ vlastne vedie cesta vonku?  

,,Ja už ničomu nerozumiem. Poďme ho radšej nájsť. Možno ho stihneme než vylezie von. A keď nie, tak sa nám možno podarí zdrhnúť cez dvor....Aj keď neviem, kde to je."

Naomi ho chytila za ruku a spolu vykročili do ďalšej chodby.

OutlastWhere stories live. Discover now