Outlast

Veľká Trojka

V miestnosti nastalo ťaživé ticho. Všetci štyria sa navzájom nechápavo premeriavali.

Taylor si pre meral muža, ktorý sa skrýval na chodbe. Bol mu povedomý. Vysoký, dobre stavaný s gaštanovými vlasmi. Nebyť všetkých tých jaziev na tvári, bol by to hotový Casanova. Taylor netušil, čo tu muž robí, lebo jedna vec bola zrejmá. Nie je to blázon.

Muž na vozíčku si so záujmom prezeral tajomného muža vo dverách. Okom vedca zhodnotil jeho fyzický aj psychický stav. Potom pohľadom zavadil i Naomi, ale nevenoval jej veľkú pozornosť. Bola to len žena. Hlúpe dievča. Nakoniec jeho pohľad spočinul na Taylorovi. Áno. To je ono. Zádumčivo prikyvoval a prezeral si chlapcovu postavu. Hej, dokonalý.

Naomi sa roztriasla a spravila krok k mužovi v hnedej koženej bunde. Tú by spoznala všade, veď ju sama kupovala. Ale tvár, ktorá patrila k telu v koženej bunde jej bola cudzia. Zakrvavená, dobitá, zničená. Napriek tomu sa snažila zachytiť jeho pohľad. Čo ak...

,,Ocko?"vzlykla Naomi a hodila sa mu okolo krku. Muž v koženej bunde začal prudko dýchať. Sníva sa mu?

,,Naomi?" zachrapčal. Naomi sa strhla. Znel akosi cudzo. Po lícach jej začali stekať slzy. Neverila, že práve objíma vlastného otca.

,,Oci, čo tu robíš? Ako si ma našiel?" vzlykala a triasla sa mu v náručí.

Aj Miles sa začal dusiť vzlykmi. Ani vo sne by mu nenapadlo, že práve tu na tomto Bohom zabudnutom mieste znova uvidí svoju dcéru.

,,Preboha..."pomaly naňho doliehali emócie. Začal si uvedomovať, že ak sa Naomi s tým chlapcom dostali až sem, museli si vytrpieť  niečo podobné ako on. A to, čo sa stalo na chodbe... Jeho dcéra to videla. Videla, ako nejaký duch surovo zavraždil obrovského chlapa. Toho, ktorý chcel zabiť ju. Milesovi sa podlozili kolená. Ľavou rukou sa oprel o stenu a zosunul sa na dlážku. Pokúšali sa oňho mdloby.

,,Oci..."preľakla sa Naomi. Chlapec vedľa nej si rýchlo zložil batoh a podal Milesovi fľašu vody.

,,Napite sa, pán Upshure. Určite to potrebujete."

Miles chcel namietnuť. Sú to predsa jeho zásoby. Chlapec mu pozrel do očí. V tých jeho sa zračilo odhodlanie. Miles pochopil. Tento chlapec je nejako spojený s jeho dcérou a urobí všetko preto, aby bola aspoň čiastočne šťastná. Prikývol a lačne sa napil.

,,Neveril som, že teba a mamu ešte niekedy uvidím."pohladil Naomi po vlasoch.

Naomi mu chytila ruku do svojej. V hrôze hľadela na jeho chýbajúci prst.

Taylor spozornel. Zašitá rana na prste ho zabolela.

Naomi skontrolovala otcovi aj druhú ruku. Na tejto mu chýbal prsteník. Muž za sklom sa zamračil, ale mlčal. Nech si vyriešia svoje, potom ich usmerní.

,,Takmer som stratil obrúčku."zašepkal Miles a siahol do vrecka. Ukázal Naomi zlatý prsteň.,,Ten hajzel... Ten chorý hajzel."pri spomienke na rádoby doktora sa celý rozochvel.,,Stretol som... Takého... Volal sa..."

,,Trager."skočil mu do reči Taylor.

,,Ako?"

,,Doktor Rick Trager."Taylor si pomaly odmotával pásik košele z poraneného prsta.,,Poznal som takého týpka, ktorý túžil byť manikérom. Ale...strihal príliš vysoko."otrčil Milesovi dlaň poznačenú čiernou niťou.

,,To si šila ty?" pozrel na Naomi. Tá len nemo prikývla a jemne hladila otcove dokaličené ruky.

,,Pán Upshure, Vy ma síce nepoznáte, ale Vaša dcéra mi tu na tomto skurvenom mieste zachránila život. A nie raz."