Outlast

UŽ SA KONEČNE OBLEČTE!

Cez bolesť už takmer nevidela. Dokonca ju začala bolieť aj hlava, ktorú si udrela, keď ju ten obor prehodil cez sklo priamo na recepciu.
Rozhodla sa, že si oddýchne pri najbližšom bezpečnom mieste.
Začala sa smiať. Ako si mohla pomyslieť niečo také hlúpe?BEZPEČNÉ MIESTO v OPUSTENOM STRAŠIDELNOM BLÁZINCI? Gratulujeme, Naomi, práve si vyhrala cenu NAIVKA ROKA.
Cesta od komory sa ťahala ďalej doprava.
Naľavao boli kovové dvere, ktoré viedli ktoviekam. Naomi si bola taká istá, že sú zamknuté, že ich ani neskúsila otvoriť.
Chodba sa stáčala doľava. Naomi sa pomaly šuchtala ďalej a snažila sa nestonať od bolesti. Už skoro ani nevnímala okolie.
Z letargie ju však rýchlo prebral párik nahých vrahov za mrežami priamo pred ňou.
Zostala stáť ako obarená. Tí dvaja naháči ju lačne pozorovali spoza mreží.
Preglgla a pristúpila bližšie dúfajúc, že mreža je zamknutá rovnako ako tá vo väznici.
Opatrne, oči nespúšťajúc z nej potenciálnych vrahov, siahla ma kľučku a potiahla.
Mreže narazili na kovovú zárubňu a nesúhlasne štrngli.
Naomi si vydýchla a do očí sa jej nahrnuli slzy.
Všimla si, že za tými dvomi je cesta ďalej, len nevedela ako sa tam dostať...kým si nevšimla to rozbité okno napravo.
Vyhliadla z neho a zistila, že pod oknom je úzka lišta, po ktorej by sa dalo šplhať ďalej. Ale to jej rameno....Rozhodla sa. Ak chce prežiť, nusí ísť.
Preliezla parapetu a zachytila sa lišty na druhej strane.
S hlbokým nádychom zvesila nohy. Nahlas vykríkla. Jej krik sa niesol celým blázincom.
V ramene jej pulzovala bolesť a už pomaly strácala silu v ruke. Sťažka dýchala a premýšľala.
Visí asi 15 metrov nad zemou priamo nad väzenským blokom plným bláznov. Ak sa pustí, je koniec...ale ona sa nepustí!
Zvládne to!
Zavrčala a posunula pravú ruku (s obrovskými bolesťami) o 10 centimetrov ďalej. Potom ľavú. Zasa pravú. Opäť ľavú. Pravú. Ľavú. Už len kúsok. Pravá. Ľavá. Pravá. Ľavá. Hore a šup! Je dnu. Zvládla to. Zviezla sa po stene na zem a sťažka dýchala. Z ruksaka vybrala fľašu vody a napila sa.
Potom si uvedomila, že ju ešte nikto nezabil. Otočila hlavu doľava a ....tam nikto nebol.
Tí dvaja si proste len tak zmizli. Vyparili sa. Naomi vstala a podišla k mrežiam, kde boli tí dvaja. Aj táto mreža bola zamknutá.
Tadiaľ predaa odísť nemohli. Ibažeby mali kľúče, ale...kde? Nad tým sa radšej nezamýšľala, keďže sú obaja nahí.
Naľavo od nej bolo rozbité sklo, ktoré vytvorilo vchod do miestnosti s počítačmi. Naomi ju preskenovala pohľadom. Nebolo tam nič.
Otočila sa a zo zeme si vzala batoh. Zabudla ho však zazipsovať, a tak sa jej z neho skoro všetko vysypalo. Zanadávala a začala si zbierať veci.
Fľaša vodky od Monici, fľaša vody, baterka, čokoládové tyčinky, jablká, rožky-nechápala, kedy jej ich tam mama dala, ale teraz je za to bola vďačná- a nakoniec krabička tabletiek proti bolesti.

Oči sa jej rozžiarili ako narkomanke. Rýchlo si jednu vložila do úst a zapila ju vodou. Zazipsovala si batoh a hodila si ho na chrbát.

Chodba sa ďalej delila.

Naľavo komora, ktorá už nefungovala a za ňou tmava chodba ohraničená mrežami.

Rozhodla sa ísť to preskúmať. Postupovala tmavou chodbou a všimla si, že priamo pod ňou je osvetlené nádvorie. Kričali tam ľudia.

V pravom rohu ležal na zemi človek. Mal na sebe uniformu strážnika a bol celý od krvi. Naomi k nemu nechcela ísť, ale prechádzala okolo neho, keď šla na koniec chodby ka zamknutej mreži.

Všimla si, že na strážnikovej hrudi sa čosi zalesklo.

Pomaly k nemu postupovala. V hlave sa jej vynorili všetky scény z hororov, kde mŕtvoly ožívajú.

Keď sa uistila, že strážnik je určite mŕtvy, natiahla sa za lesklou vecičkou na jeho hrudi. A to bola čipová karta. Nevedela síce načo jej bude, ale vzala si ju.

Otočila sa na odchod, keď začula známy znetvorený hlas.

,,Ty malé prasa!"všetky chlpy na tele sa jej zježili. Krv jej v žilách zamrzla. Pomaličky sa otočila. Našťastie ten obor nestál pri nej.

Bol dole na nádvorí a škeril sa na týpka, ktorého držal vo vzduchu jednou rukou okolo krku. Chlap sa snažil kričať, ale nedokázal sa tomu svalovcovi vymaniť. 

Obor sa zaškeril ešte viac a druhou rukou chytil muža za rameno. Trhol ním. Ozval sa zvuk praskajúcich kostí, pri ktorom sa Naomi strhla. Obor víťazoslávne zavrčal a pustil bezvládne telo na zem. V druhej ruke držal mužovu hlavu. Otočil sa a so spokojným úsmevom odišiel. 

Naomi začala plakať a hystericky dýchať. To nem§že byť pravda. To nie je možné! Keby to nevidela na vlastné oči, neverila by tomu.

Snažila sa ukľudniť, a prinútila sa vstať. Musí ísť ďalej. V ruke zovrela kartu, ktorú vzala strážnikovi a dúfala že jej pomôže.

Vyšla z komory, na ktorej sa dvere neustále otvárali a zatvárali, akoby sa nevedeli rozhodnúť.

Na zemi pred ňou sa ťahala krvavá škvrna.

,,Nasleduj krv."pripomenula si a vykročila. Krvavá cesta sa však končila za rohom pri plechových dverách, ktoré boli zamknuté. Nápis na nich bol zaprášený ale čitateľný. SPRCHY.

Napravo bola krabička s čítačkou.

Naomi priložila kartu od strážnika. Ozvalo sa PÍP! a dvere sa odomkli.

Ocitla sa v tmavej miestnosti, kde bolo chladno a vzduch voňal dažďom. Usúdila, že je tam otvorené, alebo skôr rozbité okno a vonku prší.

Zasvietila baterkou a pokračovala cestou, ktorá pripomínala štvorec. V polovici cesty sa zastavila.

Nahý vrah. Zasa. A cesta  von rozbitým oknom. Zasa.

Vyskočila bez rozmyslu - ani nevedela, či tam je rímsa, ktorej by sa zachytila-priamo do tmavej noci a mrazivého dažďa.

Našťastie, rímsa tam bola, ale dosť klzká. Ledva sa na nej udržala. V ruke jej zapulzovala tupá bolesť.

Pomaly sa posúvala ďalej. Kvapky dažďa jej padali do očí a vietor s ňou pohadzoval sem a tam.

Začula rozhovor.

,,Ona zmizla!"to bol prvý vrah.

,,Otec mal pravdu."pridal sa druhý.

Naomi sa dostala pod druhé rozbité okno, v ktorom sa kývala záclona. Skočila dnu, pár metrov ďalej od bláznov, ktorí špekulovali ako zmizla.

Potichu prešla k dverám napravo.

Otvorila ich a vyšla na chodbu na pravo. Na dlážke po nej zostávali mokré stopy a mrazivá voda z nej stekala. Triasla sa od zimy.

Pri pohľade na chodbu Naomi usúdila, že všetky chodby sú rovnaké.

Hnedé steny, sivé mreže, a občasné vstupy do miestností. Napríklad práve teraz tam bol vstup do KONTROLNEJ MIESTNOSTI.

Otvorila dvere a vošla dnu. 

Uprostred bol stôl. Áno, priamo uprostred miestnosti. Za ním bol regál plný spisov. Naľavo bolo okno do komory a pod ním stoly s počítačmi a inými blbosťami. V nádeji že sa jej otvorí komora-  čo by bola ďalšia cesta preč, stlačila tlačidlo OTVORIŤ.

V komore sa rozsvietilo, vyvalil sa plyn, začali hučať sirény a blikať červené svetlá.

Objavil sa obor a začal búšiť do ochranného skla v komore.

Naomi v hrôze odstúpila a rozbehla sa k dverám, ktorými prišla. ZAMKNUTÉ.

Začínala panikáriť. Obzerala sa dookola zatiaľ čo obor búšil na sklo. Celá miestnosť sa otriasala.

Zrazu sa otvorila šachta nad stolom. Obor rozbil sklo a liezol dnu.

Naomi vyskočila na stôl a vliezla do šachty. Počula ako obor reve.  Liezla ďalej cez šachtu, ktorá sa končila na chodbe.

Vyskočila von a odbočila doprava cez mreže, naspäť odkiaľ prišla. Obor vyrazil dvere a valil sa za ňou.

Utekala čo jej sily stačili. Počula obrove ťažké kroky a dychčanie.

Komora, kde našla kartu od spŕch horela.

Keď Naomi prebiehala okolo, miestnosť vybuchla a Naomi s krikom preletela cez okno.

Tvrdo pristála na kope čohosi lepkavého a smradľavého.

Zaostrila a zistila že dopadla na kopu mŕtvol....