Outlast

Starí známi

Celí zadýchaní a spotení sa došuchtali späť do miestnosti s rozbitou podlahou.

Naomi sa oprela o stenu a zošuchla sa k zemi. Snažila sa polapiť dych.

Taylor sa prehol v páse a rukami sa oprel o stehná. Sťažka dýchal. O to ťažšie to bolo s čudnými tmavými o razcami, ktoré sa mu myhali pred očami.

,,Čo sa to s tebou deje?!"zakričala naňho Naomi.

Taylor sa na ňu pozrel a hrdlo sa mu stiahlo. Naomi sa v očiach leskli slzy. Sklopil zrak k zemi a snažil sa zadržať vlastné slzy. Tak veľmi by jej chcel odpovedať. Sám ale nevedel, čo sa deje. Tušil, že to je akosi spojené s Billym. V poslednom čase ho stretol viackrát ako predtým než...Než stretol Naomi.

Lenže než stretol Naomi, bol uväznený v Tragerovej moci. Jeho jediným teritóriom bola šachta. Lenže aj do tej si Trager postupne našiel cestu.

Taylor bol neuveriteľne šťastný, keď stretol Naomi. A bol jej vďačný za všetko. Hlavne za to, koľko krát mu zachránila život. Aj za to, že to s ním po tom všetkom ešte nevzdala.

,,Prepáč mi to."zašepkal a po lícach mu začali stekať slzy.,, Prepáč. Neviem, čo sa to so mnou deje....ale viem,  že to, čo robím nie som ja. Ja si to neuvedomujem... Ja... Keď to na mňa príde, som akoby niekde v tme a ovláda ma niekto iný. My obaja vieme kto ten niekto je... "

Nastalo taživé ticho. Obidvom sa z očí rinuli slzy. Naomi nahlas vzlykla.

,,Možno... Možno by sme sa mali rozdeliť...."povedal Taylor a hlas sa mu zlomil.

,,NIE!" skríkla Naomi.,,Začali sme to spolu a spolu to aj dokončíme. Taylor, to, že nás tu nechala tá istá banda, a že sme sa tu našli... To je náš osud. Bolo to predurčené. A teraz, keď sme sa dostali tak ďaleko, sa nemôžeme rozdeliť. Všetko, čo sme dokázali, sme dokázali spolu. A tak to bude aj naďalej. Budeme pokračovať spolu. Z tohto skurveného miesta odídeme spolu!"na konci už kričala.

Taylor na ňu v úžase hľadel. Nie len preto, že Naomi pred ním prvýkrát zahrešila. Pri tom on klial a hrešil celý čas.

Pomaly podišiel k nej. Kľakol si a objal ju. Nevedel, čo by si bez nej počal. Pravdepodobne by zase raz sedel celý dokatovaný v šachte a plakal. Možno by dokopal tak ďaleko, že by to skončil. Sedel by v šachte a v momente, keď by začul Tragerove kroky, skočil by rovno na tie jeho skurvené nožnice.

,, Ďakujem."zašepkal a stlačil Naomi ešte pevnejšie.

,, Sme v tom spolu."zašepkala Naomi a opätovala mu objatie.

Po tejto chvíľkové slabosti sa postavili a prešli na koniec polámanej podlahy.

,, Ako ďalej?" spýtal sa Taylor.

Naomi sa poobzerala. Všimla si, že parkety popri stene vyzerajú celkom pevne. Dúfala, že sú dosť pevné na to, aby udržali dvoch unavených a hlasujúcich tínedžerov.

,,Poďme tade. Okolo steny a tam preskočíme k dverám."

Taylor si prezrel navrhnutú trasu. Vyzeralo to celkom sľubne.,,Okej. Vyzerá to aj relatívne bezpečne."

Vstúpili teda na parkety pri stene. Nepríjemne to zapraskalo a Naomi chcela hneď v prvej chvíli odstúpiť. Taylor, ktorý šiel pred ňou sa však aj napriek praskaniu nezastavil. Naomi sa zľakla, že opäť nastal ten stav, kedy Taylor nevie, čo robí.

Potom Taylor ale nahlas zahrešil a Naomi si vydýchla. Toto nie je Billy. Toto je Taylor.

Presúvali sa popri stene. Na konci zlomené časti sa Taylor poriadne odrazil a preskočil na parkety pár metrov pod nimi, ktoré ústili do chodby.