Ako Zabudnúť /POZASTAVENÉ/

Nový začiatok

„Mamí ja tam nechcem ísť " zvyšovala som na mamu v aute hlas .„chcem ostať v ocovom byte !"
„Lea Dominika Losmanová nehúkaj po mňe lebo ťa tu nechám ! "mama už strácala nervy .
Chvíľu bolo ticho.
„Ty si myslíš že som chcela odísť? Myslíš si že keby mám peniaze tak sa odsťahujem ?!" stratila nervy
Zasa ticho .
„Prepáč Lejka som len nervózna" prepačovala sa mi .
„To ja by som sa mala prepáčiť"
„Nie,Lei to nie mala som viac pracovať aby sme si ho mohli nechať "
„Mami to nehovor veď pracuješ aj v nedelu! "
Mama je právnička a do toho ešte servírkou v nie veľmi lacnej reštike no aj tak by nám to nepomohlo pretože náš byt bol pre troch ľudí zbytočne veľký a nájom ešte väčší.
„No, sme tu "
„Dobre idem sa vybaliť , ktorá je moja izba ? "
„Hociktorá"
„Dobre"
Vybrala som si izbu na konci dlhej chodby . Bola veľmi pekne zariadené , bieli nábytok hnedé steny biela manželská posteľ  . Vybalila som sa pomerne rýchlo a potom som sa šla prejsť . Išla som do parku kde som stretla pár chalanov.
„Hmm teba som tu ešte nevidel, " skríkol na mňa jeden z nich.
„Ani si nemohol, som tu prvý krát" musím povedať že nebol na zahodenie modré oči, tmavé vlasy ,vysoký a tie výrazné lícne kosti ehmm jop pekný .
„Povieš mi tvoje meno ? "
„A čarovné slovíčo? "hrala som na nedostupnú .
„Zabudni"

„Hmm tak máš smolku "zasmiala som sa a pomali som kráčala preč .

„Prosím" zakričal a utekal za mnou .
„Lea Dominika "
„ ?"
„Moje meno Lea Dominika "
„Ahá, som Cameron... Cameron druhé meno nemám"  zasmiali sme sa „môžem ťa odprevadiť "
„Ak po tom túžiš , prečo nie "  
Chvíľu sme sa prechádzali a potom ma odprevadil po dom a on išiel za chalanmi.    

Viem že to nebolo najlepšie ale je to moje prvé zverejnené dielo . A tiež viem že som to mohla urobiť dlhšie pretože 315 slov je málo.

Vika 💕🌈