Ako Zabudnúť /POZASTAVENÉ/

Zasa ma prekvapuje

Zobudil ma zvoniaci telefón.
„Prosím..”
„Ahoj Dominika nechcela by si dneska niekam ísť? ” ozval sa Cam.„ Pochopiteľne ...ako kamoši ,”
„Nemáš niekoho iného ? ”veľmi sa mi nechcelo .
„Chalanom sa nechce , ...prosíím”
„Dobre idem ,”
„Pridem pre teba okolo 15:30 okej?” 
„Jop ahoj ”
„Cawko”
Trvalo dosť dlho kým som sa dokopala opustiť posteľ no nejako som to zvládla  .Iba som si obliekala bledo modré džínsy s vysokým pásom crop-top s čiernymi volánmi a zobrala som si koženku .
„Vyzeráš úchvatne !”zahrizol si do pery.„Tedá.. svedčí ti to”
„Okej ideme ? ” opýtala som sa .
„Hej môžeme ísť ”
„Oki a kam vlastne ideme ? ”spýtala som sa keď sme nasadli na motorku.
„Do zoo ,”povedal veselým tónom a naštartoval .
„Do zoo?Prečo? ”
„A prečo nie?” kričal cez zvuk motora.
„Pretože tam chodí každý stále. Nemáš niečo originálnejšie ? ”
„Bohužial nie takže to  budeš musieť prežiť.”
„Okej .” ďalej som už nenamietala .

                                           ***
                                          Cam

Najprv sme hľadali miesto na zaparkovanie . Dominika mala pravdu bolo tu mega veľa ľudí no aj tak som jedno miesto našiel .
„Počkaj .... Čo som hovorila keď sme sem išli ?”  povedala s krásnym úsmevom.”Cam ste kamoši preber sa ”hovoril hlas vo mne
„Dobre pripúšťam mala si pravdu .”
„Ďakujem...”poklonila sa a išla pri kasu .
„Jeden lístok prosím..”
„Dva . Platím ...”rýchlo som dodal a vošli sme .
„Aký gantleman...Kam pôjdeme ? Teraz pozývam ja, dáš si drť alebo niečo ?”
„ Nie.Dík nechcem.” Prchádzli sme sa pri levoch, tigroch, medvedoch a potom sem sa zastavili pri žirafách .
„Dominika ?? Spravíš mi fotku? Prosiiim .”(Fotku vidíte hore.)
„To naozaj? ”
„Prosííím . Veď si fotografka . ”
„Ó to mi lichotí daj mobil .”podal som jej ho .A tá žirafa mi skoro okdusla ucho, okej ...nebolelo to len ma šúchla a ja som sa zľakol  .
„Ókej máš ju tam ”
„Bože , veď tam vyzerám ..... Perfektne ! Naozaj vieš fotiť,“
„Ďakujem .Kam ideme teraz ?“
„Hmm .... Už viem ! “ zkríkol som a ťahal som ju za ruku .

                                            ***
                                            Lea

„Cam ? To myslíš vážne? “pozrela som sa na obrovskú preliezačku z dreva .
„ No nie je to úžasné?  “celý žiaril .
„Cam veď je to pre deti tamtoho veku ! “ukázala som na asi štyri deti ktoré vyzerali tak na 4-6rokov .
„A čo tam tá ? ”
„To je mamička ktorá si ide pre plačúce dieťa ,” neverila som že tam chce vážne ísť . Ale hovoril to dosť presvedčivo.
„Aha ... Tak nič ale uvidíš že keď tam pôjdeš zamiluješ sa.... Pochopiteľne do tej preliezky, nie do mňa čoby ,to nie .... Veď sme kamoši nič viac..  ” vykoktal a už ma ťahal hore .Zaliezli sme do časti kde nikto nebol a rozprávali sme sa povedala som mu prečo sme tu a on mi povedal že mu pred rokom zomrela mama a že žije s dvoma bratmi a otcom kúsok od nás. Dostalo ma keď povedal že s mamou nemal nejako výnimočne dobrý vzťah ale keď zomrela dostalo ho to  a pár mesiacov nebol schopný sa s nikým rozprávať. Bolo to fajn rozprávať sa s niekým koho vlastne nepoznám ale mám pocit že sa poznáme roky . Keď sme sa uvedomili bola pól hodina do zatváračky .Navrhla som :
„ Mali by sme ísť lebo nás tu zavrú” vyšli sme z preliezky a pomali sme bok po boku kráčali ku východu. Odviezol ma domov a ani som sa nenazdala a už som spala.

Takže dúfam že sa vám časť páčila a ospravedlňujem sa za to že som ju vydala tak neskoro ale hlavne že som ju vydala
Btv:559

Vika💕🌈