Good Enough

Part 4.

Niall sa ponúkol že mi ukáže mesto. Samozrejme že som nenamietala. Všetko mi dopodrobna predstavil. A tým dopodrobna myslím naozaj dopodrobna. Dokonca mi vyrozprával aj históriu každého miesta v okolí. Reč medzi nami určite nestála. Po zoznámení so skoro viac ako polovicou mesta,som už mala dosť, tak sme sa vybrali sadnúť do Starbucks..

"Takže ty píšeš piesne ?"pýtam sa Nialla dosť prekvapene

"No, vlastne áno. To sa to ku mne až tak nehodí ?"snaží sa tváriť vážne, no kútiky úst mu nekontrolovateľne škubú smerom nahor, takže z toho vznikne skôr dosť smiešny úškrn .

"Nie .. Ja som len prekvapená" odpovedám na jeho položenú otázku a snažím sa nesmiať na jeho komickom výrazy, ale akosi sa mi to nedarí takže sa len usmievam ako narušená .

"Prečo? Nepovedala by si to na mňa ?"zasa ten prekliaty úškrn ! Prisahám že ak ho ešte raz použije tak za seba a svoj smiech rozhodne neručím.

"Nie že nepovedala, len by ma to nenapadlo.To je niečo úplne iné."Jessica hlavne sa už prestaň usmievať ako narušená ! Karhám sa niekde v mojej mysli . 

"A keby som ti povedal, že ich aj spievam. Bola by si ešte viac prekvapená ?"Bonus ! Tak tento chalan ma  teraz úplne dostal a v mojich očiach sa pomali, ale isto mení na stelesnenie dokonalosti.

"Wow !"jediné na čo sa zmôžem

"Zrazu nejaká ukecaná nie?"začne sa smiať. Má tak chytľavý smiech, že som sa musela pridať .

"O to teraz nejde. Dôležité je že chcem ich chcem počuť"vážne som veľmi zvedavá, ako píše

"Mala by si ma pekne poprosiť, no toto znelo skorej ako nejaký oznam." provokuje a začne mňa napodobnovať "Zahraješ  mi, či sa ti to bude páčiť alebo nie !" 

"Hej ! Takto ja nerozprávam ! Nie si priam najlepší imitátor."hádame sa ako malé deti. Až ma udivuje ako sme sa za tých pár hodím rozprávania zblížili. Počkať ! Koľko je hodín ?!  Ani som si nevšimla že vonku už zapadá slnko. 

"A teraz si urazila moje imitátorské city."povedal a odul si spodnú peru

"Tak prepáč . Je mi to ľúto."hrajem s ním túto detskú hru "Ale aj tak mi zahráš" nedám sa, a predtým ako stihne niečo povedať dodám "A to je moje posledné slovo pretože už musím ísť domov."nechce sa mi ísť, no som  si viac než istá  že po tme domov nedorazím ani do rána.

"Vážne už musíš ísť ? Ostaň ešte prosím."vôbec som nečakala že ma bude prehovárať aby so ostala no to na tom aj tak nič nemení.

"Prepáč. A nie mne sa nechce ísť. No už musím."

"A nemám ťa aspoň odviezť ?"spýta sa ešte než sa stihnem rozlúčiť

"Nie to nebude potreba. Domov to mám len kúsok."doslova kúsok, asi tak 10 minút ?

"A dáš mi aspoň tvoje číslo ?"dúfala som že sa spýta

"Jasné že áno"nadiktovala som mu moje číslo,rozlúčili sme sa a ja som pridala do kroku pretože vážne nechcem ísť domov po tme. Kurva ! Musím ísť ešte nakúpiť. Spomenula som si ked som prechádzala okolo potravín, tak som si to tam rovno otočila. Ešte že som si zobrala peniaze zo sebou .

Tak na to že je večer je to tu slušne zaplnené . No nič hlavne si musím pohnúť. Rýchlo som schmatla košík a šla pátrať po potrebných potravinách.Bolo toho len pár tak mi to nezabralo veľa času.  Ked som mala všetko šla som ku pokladni kde som zaplatila a všetko nahádzala do igelitovej tašky. Vonku som si do uší dala slúchadlá na plné pecky a kráčala domov. Myslela som si že dnes už budem mať pokoj, no v tom do mňa vrazil nejaký slepý inteligent, mne sa roztrhala taška a všetko skončilo na zemi.

"Pane bože ! Si kurva slepý alebo čo ?"ako to teraz bez tašky odnesiem domov ? Super !

"Sorry ale nemôžem za to že nevnímaš"povedal nejaký cudzí chraplák.Čo to má kurva znamenať ?!

"Takže teraz môžem ja za to, že si do mňa zrazil ?!"jediné, čo mi v tejto situácií chýbalo, bolo pohádať sa s niekým na ulici .

"Ach ! Ukáž pomôžem ti."povedal po chvýli pozorovania ako sa nemotorne snažím všetko pozbierať. Ked si proti mne kľakol som si všimla ako vyzerá. Doteraz by ma to ani nejak moc nezaujímalo, ale teraz ked ho vidím môžem povedať, že vyzerá zaujímavo.