Good Enough

Part 14.

Kachľová studená podlaha a prevažne špinou a pliesňou pokryté steny. Zatuchlý vzduch kruto zasahuje môj čuch.

Jediné svetlo, labilne osvetlúce celú miestnosť ma každú chvíľu ponorý do tmy. Miestnosť, ktorej sa všetka pozornosť sústreduje na 2 lôžka umiestnené v jej strede. Avšak, nie sú prázdne. Na každej je jedno telo obopnuté čisto bielou plachtou.

Každú zhnitú stenu lemuje oceľový tác plný rozmanitých ostrých predmetov. Márnica.

Bojím sa, ale zvedavosť o chvíľu plno zatieňuje všetky ostatné zmysli. Zvedavosť zistiť čo, alebo skôr koho ukrýva prestieradlo. Moje bosé chodidlá sa posunú z miesta, a okamžie inkasujú niekoľko ostrých rán od ľadovo studenej podlahy. Okrem toho ma do pohybu dostane aj postupne sa zhasínajúce svetlo.

Mám niekoľko desiatok sekúnd než sa ocitnem v temnote a tak neváham a v návale epinerfínu jedno odstraňujem.

Pohľad, ktorý sa mi poskytol ma však prinúti šokovane si zakryť ústa rukami a urobiť pár prudkých krokov späť.

Muž, ktorého hruď zdobý rana od guľky. Jeho oči a ústa sú pootvorené, a jediná živá farba nachádzajúca sa na jeho tele je už spomínaná, krvou zoschnutá rana. Predtým, než stihnem odkryť zostávajúce jedno, moje oči opúšťajú posledné kvapky svetla. Viac už rozpoznávam len tmu.

..........

Tlak, ktorý sa zhromažďuje v mojej hlave ma donúti sadnúť si. Digitálne hodiny svietiace na nočnom stolíku ukazujú pol 2 ráno.Cítim ako mi cez tvár a dekolt steká niekoľko pramienkov potu. Rukou si odstránim potom premočené vlasy z tváre a stiahnem ich dozadu. Od prvej nočnej mory v knižnici začínajú byť pravidelné, a ich hlavnou postavou je vždy rovnaká osoba. Každopádne si myslím, že pointa utečie vždy skôr, než k nej prídem. Očividne som obeťou vlastného podvedomia, ktoré ma tlačí k pocitu viny. Na druhú stranu je to možno len prechodné obdobie ktoré ma dostane z bodu A do bodu B. Začínam mať zmätok vo vlastných myšlienkach. Miešam otázky bez odpovedí s faktami a som si takmer istá, že ak teraz nenájdem rozptýlenie, bude to oveľa horšie.

Potrebujem sa prejsť..

Opatrno posúvam nohy na koniec postele pokiaľ pod nohami nepocítim parkety. Rukami sa podopieram o čelo postele a neskôr spočinú vo vzduchu predo mnou aby zabránili nehode s neznámymi prekážkami, kedže naokolo nie je okrem svitu mesiaca a budíka nič na dohľad. Po niekoľkých krokoch zacítim na bruškách prstov omietku,kúsok vyššie nachádzam aj vypínač. Izbu zaplaví až neprirodzene ostré svetlo. Razom sa ocitnem v uliciach Las Vegas. S menšími problémami ohľadom zraku, chmatám po najbližšie nachádzajúcom sa oblečení. Neskôr už stojím zoči voči dnes prepychovému mesiacu.

••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••••

Ohľadne toho všetkého mám zvláštne pocity. Po tej dobe začínam až teraz pociťovať následky. Myslím tým, doteraz som si neuvedomovala že som vzala právo na život. Aj keď život skazeného monštra, tyrana. Vlastne je to tak, že ........

Kroky a nezrozumiteľné slová prichádzajúce z druhej strany parku vedúce ku mne, prerušia zápasenie mňa samej .. so mnou. Zvuky sa mi do uší šíria čoraz z menšej vzdialenosti od ich vlastníkov, avšak nemám tušenie či prešli ďalej. Lampa nado mnou sa šíry maximálne päť metrov vpred, na ktoré mám jasný výhľad. Zvuky stíchly.

Ale nie na dlho. Okrem zvuku mám teraz aj výhľad na dvoch mužov rútiacich sa z prázdnoty ku mne.

"Pozrime sa ! Predsa len si dnes nejakú tu spoločnosť nájdeme !"ručí jeden z nich. Jednou rukou sa opiera o ďalšieho muža a v druhej zviera sklenenú fľašu alkoholu. Po tom čo dohovorí, priláža si ju k ústam a zakláňa hlavu.

"Ahoj kočička ! Dúfam že sa bavíš tak rada, ako my."drží krok další z nich. Vytrháva vedľajšiemu fľašu z ruky, niekoľko krát sa jeho ohryzok divoko pohybuje to strany na stranu.

Kráska, bude zábavnejšie keď si to užiješ s nami. Uvidíš."

"Nie, ďakujem. Ja- ja už musím ísť."

Keď už si myslím, že úplne bez problémov odídem, mohutná päsť ma silno zoviera pod krkom. Prinúti ma pozrieť sa mu do tváre. Pod lampou sa leskne holá hlava cez ktorú sa tiahne tetovanie draka. Ostré pazúry sa preplietajú po stranách jeho hlavy, chvost sa tiahne po zadnej časti krku a končí niekde pod golierom bieleho trička. Menšie,menej zaujímavé tetovanie pod jeho pravým okom je obrys orla. Druhý muž, pár krokov ďalej nevlastní nijaké šialené tetovanie, ale všimla som si identického orla na jeho ľavej kľúčnej kosti.

"Na to zabudni. To by si nám neurobila. Alebo ?"vyhrožuje mi zatiaľ chlap s drakom. Jeho stisk pevnie až tak, že v hrdly začínam cítiť jeho protiľahlú stranu.

"Ni-nie."šepkám. Potlačí.

Príjem kyslíka je teraz minimálny. Rukami chcem odtlačiť tie jeho. Márne. Dochádzajú mi sily zadržať svoje zmysli priezračne čisté, bez pohybu. Pozerá mi zpriama do očí a doslova v nich lapá moju bezmocnosť. Vyžíva sa v mojej bolesti. Pripravená na koniec zatláčam očné viečka dolu. V poslednej sekunde záplava vzduchu rozprúdi moje pľúca. Hlava sa mi zatočí v náhlom prekrvení. Nenásytné lapám po dychu. Slzy teraz chladia celú moju tvár.

"Nechcem ti ublížiť, zlatko."jeho dych je omamujúci. Omamujúci však tým najhorším spôsobom. Alkohol,cigarety a nespočetne ďalších nechutných aróm sa mieša v mojom nose. Snažím sa zamaskovať napnutie v mojom žalúdku divnou grymasou. Potlačiť potrebu vyvrátiť sa rovno do jeho zvráteného ksichtu. Palcom prechádza po mojej rozchvenej spodnej pere a ukazovákom pokračuje cez líce,bradu,krk až k výstrihu. Zastavý sa tesne nad ním keď započuje zvuky z kríkov.

"Jeff, vypadni to skontrolovať. Hýb zadkom, nech čo najskôr zmočíme."pokynie hlavou smerom k zdroju. Jeff kývne, a odíde.

"P-prosím vás. Nemáte dôvod ubližovať mi."prosím znovu. Hlas sa mi neskutočne trasie,kolená podlamujú a chrbtom mi prechádza neskutočná triaška. Núti ma to premýšľať nad tým, v akom stave budem behom niekoľkých desiatok minút.

"Nechcem ti ublížiť moja maličká. Si len neskúsená. Neboj ja ťa zaučím."jeho pľuzgierová ruka ťahá moje stehno okolo jeho pása. Buď teraz, alebo nikdy. Zhromaždujem všetku silu vo svojich rukách. Ďalej sa len zapieram do jeho hrude a nohou zasahujem jeho rozkrok. Skáca sa na zem v bolestiach.

"Ty jedna prekliata kurva !"kričí, prekrývajúc si mnou zasiahnuté miesto.

Už viac neváham. Mám pocit, že oslabené svaly na mojich nohách pri ich styku so zemou, neznesú tlak a zrútim sa. Pár krát sa tak aj stane, našťastie mi pomáha túžba po úteku. Som celá uplakaná,vystrašená,dobitá a moje ruky a kolená sú krvou podliate od ustavičného padania. Chcem pod sebou cítiť teplú,mäkkú posteľ.