Good Enough

Part 9.

Chcela by som požiadať čitateľov ktorým príbeh aspoň trošku sedí, o vote alebo komentár. Chcem vidieť koľko je tu čitateľov aby som vedela či sa oplatí písať dalej. Inak časti budem teraz pridávať častejšie. Ďakujeem a užite si časť :)

Časom strávením pri bare spolu so stálou návštevou ďalších a ďalších drinkov, uvoľnenosť medzi mnou a Harrym prudko stúpala. Smejeme sa a vtipkujeme, ako dáky starý známy. Ako keby len medzi nami rivalské a nepríjemné ovzdušie z pred viacej ako hodiny pominulo .. ba akoby vôbec nikdy neexistovalo . V tomto rýchlom pocitovom obrate určite na plnej čiare pracuje alkohol ktorý nám momentálne zbesilo koluje v žilách . Začínam mať obavy, že ak vypijem čoilen ďalšiu kvapku, moja zostávajúca sebakontrola sa vytratí a ja zostanem napospas osudu. Moja úzkostlivosť mňa však opustí ako náhle pocítim na jazyku pre tento večer až príliš známu chuť omamujúcej tekutiny. V tomto momente ma však neopustí iba svedomie, ale aj všetky zábrany. Harry na druhej strane nevyzerá, že by nebol pri zmysloch toľko, ako ja. No nevyzerá o veľa lepšie ako ja.

"Možno že nie si až taká nudná ako som si myslel."hovorí so zrejme príjemne prekvapeným úsmevom

"Oh . A mám to brať ako kompliment alebo urážku ?"jazyk sa mi pletie viac, akoby mal, takže zniem vážne divne. No stále nie natoľko, aby mi nebolo rozumieť.

"Samozrejme ako kompliment."povie

"Prestaň ! Budem sa červenať."so smiechom ho jemne žďuchnem do ramena. Zrazu mňa prepadne adrenalín, a ja mám nutkanie zo seba všetku energiu nutne dostať von. Skôr ako stihne niečo povedať, ho moja ruka tiahne na parket, kde sa okolo neho začínam zvodne vlniť. Chvíľočku vyzerá byť zaskočený, na záver však len jednoduchoho mykne pleciami a ruky presunie na moje boky, za ktoré si ma ľahko otočí chrbtom a pritisne bližšie k nemu. V rytme hudby sa o seba jemne ako keby trieme. Jednako so zrýchlujúcim sa tempom hudby, aj naše pohyby pridávajú na intenzite. Príde mi to ako veľmi vzrušujúci, a zároveň komorný pocit. Jednako, je to zvláštna pocitová kombinácia, no páči sa mi. A viem že jemu sa páči tiež kedže tam vzadu začínam cítiť jeho vzrušenie. UH. Prudko stláča moje boky a mihom jednej sekundy ma jedným jediným pohybom otáča čelom k jemu. V očiach mu pláva z veľkej časti prevažne extáza. Tú zostávajúcu časť zapĺňa liehovina. Jeho pohľad vo mne vyvoláva nepokoj ktorého si iste všimol. Poznám to podľa úškrnku, ktorý si rozhodne nemohol nechať pre seba. Olízol si pery a prerušil náš očný kontakt tým, že sa nahol k môjmu uchu.

"Si nervózna, že áno" dokončil vetu a priblížil sa k druhému "Povec mi, privádzam ťa do rozpakov však zlatko ?"šepká tým podmaňujúcim chraplákom a mňa poleje horúčava. Ani nevie ako, ako veľmi som len z neho vykolajená. Ale nenechám,nedarujem mu ten pocit, že pri ňom strácam rovnováhu. Cítil by sa značne v presile.

"A na to si ako prišiel.. zlatko ?"zašepkám mu do ucha a na oplátku mu opätujem koketný úsmev. Neviem kde, vážne neviem kde sa to vo mne všetko vzalo, ale páči sa mi aká som momentálne sebavedomá. Ten tvrdý destilát mi asi dnes nebol tak úplne na nič, ako som si myslela..

"Hmmm drzá a sebaistá"  priam zavrčí "To sa mi páči" dodá

Schvíľu som si chcela rozmyslieť nejakú chytrú odpoved, no zaujal ma pohľad na Harryho pery, a na nejaké logické zmýšľanie som sa už dalej nezmohla. Harry si mojej neprítomnosti nevšimol, kedže tiež visel pohľadom na tých mojich.  Potom už sme nemali dôvod dalej váhať a vrhli sme sa po sebe ako nejaké vyhladované supy. Obydvaja sme presne vedeli čo chceme. Čo potrebujeme . 

*Ráno*

Budím sa na apokalypsu ktorá sa mi momentálne odohráva v hlave. Celým telom mi prúdi priostrá bolesť .Akoby to všetko nestačilo, čerešničkou na torte sa stáva to že nemám tušenia čo sa včera odohralo. Malátne rozlepujem oči, a pohľad mi okamžite zaostrý polonahého chlapca ležiaceho vedľa mňa. Príkro sa pozrem pod svoju deku a postrehnem že som na tom rovnako. Pämať mi príkro pokryje kvantum útržkov z minulého večera, ale jednako ich nemôžem zrovnať do jedného celku. Bože ! Hlavne nech som sa s ním nevyspala !! Dúfam že som s ním polonahá, nacapená v jednej posteli, je len náhoda. Čo to trepem ??! Jasné že to nie je náhoda ! Musím rýchlo vypadnúť pretože keby sa zobudil kým som tu, bol by to nesmierny trapas. Predovšetkým sa prv oblečiem. Pochopiteľne.

Otváram dvere čo najtichšie to ide, a vzhľadom k mojej "šikovnosti", práve podávam grandiózny výkon. Krok za krokom vychádzam z izby a len čo prejdem prah hraničiaci jeho familiárnosť od vonkajšieho sveta, doslova utekám von z domu. Moje náhle konanie ma doteraz ako inak zasa odtrhlo od dalšieho dôležitého faktu. Faktu že neviem, ako sa dostať domov. To som naozajnaž taká hlúpa ? Tento krát sa však môžem aspoň vyhovoriť na stály alkohol kolujúci v mojich žilách.

Jednu chvílu sa túlam a snažím sa nájsť apoň náznak toho, že sa blížim k vysnenému domovu. Výsledok je bohužial len taký, že tento krát som stratená a sama. Čo teraz ? Nemám šancu sa sama dostať domov. V tom som dostala nápad. Nie najlepší, ale opäť som sa ocitla v situácií, v ktorej si nemôžem vyberať. Neochotne vytáčam Niallové číslo. Nie že by som ho nechcela vidieť, ale boli sme spolu len pár hodín, a už ma musí ťahať z kaše. Naposledy sa nadýchnem a stisnem tlačítko. Zatiaľ sa ozýva len pravidelné pípanie signalizujúce že mu zvoní telefón.

"Halóó ?"hlesne rozosatý hlas. Pravdepodobne je nasratý, že som ho zobudila. Ved kto by aj nebol

"Ahoj Niall. Prepáč že ťa otravujem. Zobudila som ťa ?"fackujem sa nad svojou nezmyselnou otázkou kedže odpoved je viac než jasná

"Jess ??"v tej chvíli ako keby sa prebral. Asi nevedel že som volala ja

"Ano, nie. Vlastne áno zobudila ale to nevadí . Potrebuješ niečo ?"pousmejem sa nad tým ako sa rozkošne zakoktal

"Stratila som sa. Pomôž mi prosím"musela som znieť fakticky komicky

"Sratila ? Povec mi kde si hned som tam !"z druhej strany sa ozýva šušťanie. Asi práve vstal.

"Háčik je v tom, že neviem ani to kde som.."zasmejem sa .Cítim sa ako idiot. Prosím zabite ma niekto !

"Tak mi opíš ako to tam vyzerá. Neboj sa. Ja už to potom nájdem."ujisťuje ma

"Je tu veľa veľkých domov. Očividne dosť solvetná stvrť. "je ticho. Rozmýšla.

"Stojí niekde v tvojom okolí obrovská vŕba ?"spýta sa. Asi myslí tú pod ktorou práve stojím. Mala som mu rozvno povedať že stojím pod veľkým stromom.

"Ano je tu."

"Hned som pri tebe"vychŕli a takmer okamžite zloží. Ešte že mám to jeho číslo. Neviem čo by som si bez neho počala. Môj záchranca .