Good Enough

Part 12.

...Nobody's pov...

Stála pred školou s pohľadom upierajúcim sa na jej hlavný vstup. Premýšľala čo všetko ju môže za týmito dvermi čakať. Stále sa nečinila ani jediným pohybom. Neodvážila sa totiž vykročiť tak skoro. Tak psychicky nepripravená. Spolu s hlbokým nádychom si užívala posledné sekundy viazané sa k jej minulosti pretože vedela, že ak prejde dvermy začne novú kapitolu svojho života. Po tomto celú tu dobu snívala. Začať odznovu. Tak prečo má teraz strach ? Rukou si s dlhým výdychom naposledy prešla nádhernými dlhými vlasmy a urobila prvý krok. Ten najťažší a zároveň najdôležitejší. Kroky ktoré nasledovali potom už neboli ničím výnimočné. Ignorovala všetky zraky upierajúce sa na jej osobu. Proste len šla ku vchodu a za žiadnu cenu sa neobhliadala. Pôsobila tak sebaisto. Avšak nikto nevedel aká je vo svojom vnútry vykolajená. Jediné, čím si mohla dodať trocha istoty bolo, že začína s čistým štítom. Zatiaľ.

...Jessiaca's pov...

Po 15 minútach strávených poslúchaním pokynov v kancelárií riaditeľa je môj mozog totálne vymytý a konečne vychádzam na vyľudnenú chodbu. Kedže hodina začala asi pred 10 minútami. Nájsť skrínku s číslom 23, čiže svoju, nebol vzhľadom k prázdnej chodbe žiaden problém.

Zložila som si do nej nepotrebné veci a vybrala sa do učebne biológie, do ktorej som sa úspešne dostavila priebehom 4 nasledujúcich minút. Orientovanie sa, mi dnes ide oveľa lepšie ako obvykle. Usudzujem, že to bude rozliehajúcim sa adrenalínom, ktorý pulzuje snáď zaždým kúštikom môjho už tak dosť roztraseného tela. Položím ruku na kľučku a následne ju zasa stiahnem. Mám strach ale na šťastie nie je dostatočne vlivný na to, aby som odkráčala preč. Zaklopem pretože nemám dosť sily na to, aby som sa potlačila vpred bez pomoci. Neprejde ani päť sekúnd a dvere sa dokorán otvoria, čím mám výhľad na celú učebnu. Rovnako ako všetci nachádzajúci sa v nej na mna.

"Slečna Jenifer Brooková ?"pýta sa postaršia žena s povytiahnutým obočím

"Jess."opravila som ju na čo si od nej vyslúžila povzdychnutie a pretočenie očí. Tvár zvráštila do vážneho uceleného výrazu a na čele sa jej utvorila vráska. Na sebe mala klasický pracovný kostým pozostávajúci z čiernej sukne nad kolená a bielej košele. Na prvý pohľad je chladná, čo vo mne utvára rešpekt k nej. Pre upresnenie, autoritatívny typ. Môj odhad vzhľadom k jej osobe. Nemusím byť jasnovidka aby som vedela, že s touto učiteľkou si zjavne nesadnem najlepšie.

"Takže klasa. Toto je dlhoočakávaná nová študentka Jessica Brooková."oznamuje, popri tom ako si prstom napravý popadnuté okuliare.

Ako náhle ukončí posledné písmeno môjho mena trieda sa zanesie šepotom študentov a ja sa pod náporom napokon obzriem pretože doteraz som im nevenovala jediný pohľad. Očami som ostro prebehla dôkladne zrovnané lavice tam a okamžite naspäť keď som zbadala nepriehľadnuteľné blond vlasy. Niall. Upieral na mňa pohľad a jeho oči priam pretekali prekvapením.

"Ticho vy primitívovia !"zahučí dostatočne tvrdo natoľko, že mi spôsobuje spolu s prekvapeným trhnutím zimomriavky. Ostatným očividne tiež nahnala kedže triede bol momentálne počuť len jej zrýchlný dych sekajúci pod náporom hnevu.

"Posaďte sa,Jenifer."poručila mi napokon štipku pokojnejšie. Nad svojím údajne "menom" som sa pozastavila, no nakoniec si rozmyslela akúkoľvek poznámku čo by mohla situáciu len zhoršiť. Nestojím o problémy hneď prvý deň školy.

"Ahoj. Očividne máme spoločnú Biológiu."usmieva sa Niall hneď ako obsadím voľné miesto vedľa neho

"Ahoj. Samopochopiteľne áno."utvrdzujem ho. Moje zmysli však čoskoro zaujme nepríjemný krik nesúci sa z úst starej ženy, ktorá sa práve obúva do študentov pár lavíc napravo od nás. Červený, vzhľadom k jej pokožke kontrastný rúž na zvrásnivelých perách pominie ako náhle ich stisne do úzkej línie.

"Vždy je taká .. energická ?"opýtam sa potichuočami stále zaklienená na jej rozzúrenej tváry

"Donovanová ? No, ako sa to vezme .. Hovorí sa, že je taká kvôli jej manželovi ktorý ju podvádzal. Snaží sa to len vypustiť."zašepká. Ak je to čo sa hovorí pravda, chápem jej zlosť ale nepríde mi to dostatočným dôvodom na terorizovanie viac ako polovice spoločnosti. Moja starosť však nemusí dopadať až tak ďaleko. Nepatrým, nechcem patriť medzi ľudí zakladajúci názor na predpoklade. Zastávam sa skôr názoru "Dokiaľ nepoznáš, nesúď".

Desiatky minút patriace prvej hodine ubiehali v spoločnosti Nialla neľútostne rýchlo. Každú chvíľu by sa mal mojími ušami rozoznieť ostrý zvuk signalizujúci koniec prvého vyučovania. Stalo sa tak, keď som siahla do zadnej kapsy svojích úzkych džínsov, zámerne siahajúc pre mobil, ktorý som už vzápätí nepotrebovala. Prvá hodina úspešne absolvovaná. Zostávajú už len štyri ďalšie. Pred tým než sme sa s Niallom vydali každý vlastnou cestou sme sa dohodli na tom, že musíme zrekapitulizovať náš nedávny "výlet" miestnym parkom. Vraj tu je ešte veľa miest, ktoré mi nepredstavil. Zatiaľ nie je stanovený žiaden presný termín. Je to skôr niečo ako plán do blýzkej budúcnosti. Myslím.

Druhú hodinu na mojom zozname hrdo zastupovala literatúra. Vždy to bol môj obľúbený predmet kedže som už od útleho detstva zbožnovala poéziu a literáturú celkovo. Prechádzam prahom učebne a nemôžem si nevšimnúť rôznych výrokov,úryvkov a citátov známych spisovateľov vykukujúcych spoza malých drevom osadených rámčekov povesených na stenách.

"Básnik je ten, kto stojí vonku v daždi, v nádeji, že bude zasiahnutý bleskom."-James Dickey. Stal tam jeden z mojich obľúbených. V triede sa zatiaľ nikto nenachádzal a tak sa moje oči pohybujú ďalej pozdĺž snehobielej steny..

Uplynie niekoľko sekúnd odkedy sa lavice v miestnosti začínajú zaľudňovať a niekoľko dalších, odkedy sú kompletne obsadené. Teda aspoň okrem jedného miesta. Toho vedľa mňa.

Do miestnosti vstupuje tmavý muž. Učiteľ. Nemôže mať ani 30 rokov. Biela, dôkladne vyžehlená košela s až po krk zapnutými gombýkmi, vyzberkané rukávy zopnuté zlatými manžetovými gombýkmi a elegantná červená kravata posiata geometrickými tvarmi. Utváral moju, či kohokoľvek číru predstavu týkajúcu sa výzoru učiteľa literatúri. Očami zablúdil k mojej, ako jedinej poloprázdnej lavici.

"Slečna Jessica Brooková ?"pýta sa pomedzi pár krokmi krorými sa blíži k mojej lavici.

"Áno pán ..." snažím sa prečítať zlatý štítok pripnutý na jeho hrudi "Hammett."dodám

"Teší ma a dúfam si literaturu ako celok obľúbiš."usmeje sa a kráča späť k svojej katedre

"Takže dochádzka."vzhliadne pohľadom. Pravdepodobne kontroluje prítomnosť všetkých študentov.

"Styles."zašumý si popod nos zatiaľ čo druhou stranou pera ťukne do stola aby sa vysunulo. Skôr ako však stihne piestom poznamenať papier, dvre sa otvoria. Moje telo zostalo zamrznuté a chĺpky sa mi zdurene postavili. Nečakala som, že ho ešte niekedy v živote uvidím. Okrem toho, Middlewich High School bolo posledné miesto kde by ma napadlo že ho uvidím. Bol to Harry.

Pozn.autora.

Netušila som ako mám tú školu (Middlewich Higt School) preložiť a spracovať do vety aby dávala význam tak som to proste nechala tak. Dúfam že časť sa páčila. Ak áno tak ma prosím nezabudnite podporiť pomocou VOTES alebo komentára za čo by som všetkým bola nesmierne vďačná.