Good Enough

Part 13.

"Ahoj"zachrapčí, jeho nohy sa skladajú do lavice. Popritom pohľad ani na stotinu sekundy nezlomil, a nepozrel sa na mňa.

"Ahoj"odpovedám dúfajúc že jeho pozornosť spočine na mne, ale nestalo sa tak. Tak toto je trápne viac, ako som si myslela, že bude.

Hodina sa zdá nekonečná a omnoho tichšia ako na jej začiatku. Najprv sa snažím sústrediť na výuku, neskôr hypnotyzujem hodinové ručičky vysiace nad učiteľovou hlavou. Ani jedna z týchto činností však netrvala viac ako päť minút. Nedokážem sa sústrediť na nič iné než na nepríjemné napätie medzi chlapom na opačnej strane lavice a mnou. Nevidržím len tak sedieť a byť ticho v takejto situácií pretože čím viac sa o to snažím, tým to je ťažšie.

"Ehm"znovu bezvýznamne. Vlastne ani neviem, prečo sa snažím. Neviem ani to, prečo sa z toho, že ma ignoruje cítim zle, aj keď som sa ničím neprevynila. Ďalej budem radšej to nutkanie na nadviazanie konverzácie potlačovať čo najdalej do kúta mojej mysli.

Čas sa posúva dva krát rýchlejšie ako náhle začínam plánovať voľný čas po škole. Dnešné ťahavé vyučovanie sa končí a ja stále nemám ani potuchy. Prejsť sa po meste z mojej minulej skúsenosti nepripadá do úvahy, kedže by tento krát nemuselo dopadnút až tak dobre. Aj keď čo horšie by sa mohlo stať ? S touto myšlienkou trhnem tak rýchlo, ako sa dá a hádžem ju von oknom pretože je to pokaždé ešte horšie.

Cestou domov ma doprevádza jemné čľupkanie, tvoriace sa pod mojími nohami, a ja začínam ľutovať výber vrchného dielu oblečenia, kedže pozostáva iba z ramienkového tielka. Tieto posledné dni sú prevažne sychravé a pomerne chladné, takže logické zvažovanie rozhodne nebolo na mieste. Usilujem sa kráčať čo najrýchlejšie. Moja intenzita stúpa keď spoza roha vychádza známy čierny Range Rover priamo mojím smerom. Nie je to tak, že by som si myslela že ma chce zviesť. Skôr pretože nechcem, aby ma už po druhý raz zastihol absolútne zúfalú v situácií. Avšak na moje nešťastie, auto zastavuje priamo oproti mne, čím mi blokuje cestu ďalej.

"Nepotrebuješ zviesť ?"spýta sa Harry

"Čo ťa privádza k tomu, že by som potrebovala tvoj odvoz ?"mrzutosť v hlase sa už vôbec nesnažím skryť. Možno by som nebola až taká nepríjemná, ale stále ma štve jeho doterajšia, naprosto detinská ignorácia. Ani neviem pročo. Mám na to vôbec nejaký konštitutívny dôvod ?

"Možno to, že skurvene doslova leje a ja ti chcem pomôcť."

"Ale skôr si ma prinútila zastaviť tou prekliate sexy čiernou podprsenkou."satiricky gestikuluje na moje úplne premočené tieklo, z ktorého je na ňu čistý pohľad. Harryho suverénny úsmev sa viac násobne prehĺby pozorovaným môjho šokovaného výrazu. Touché ty hajzel !

"Znamená toto bod pre mňa ?"smeje sa keď ťahám kľuku auta smerom k sebe

"Zaťiaľ."hrozím mu. Svoje ruky premiestňujem sa prsia. Zakrývam "odhalenú" časť spodného odevu. Je mi trápne byť s takým človekom v aute a cítiť sa polo nahá.

"Je vážne zaujívavé že vždy keď ťa stretnem, ťahám ťa zo sračiek."konštatuje. Jeho prsty sa obalia okolo volantu a zahrnú na pravú stranu vedúcu na hlavnú cestu.

"Len druhý krát."opravujem ho

"Aj to je dosť. Vzhľadom na to, ty ani raz."

"Si jeden z tých, čo všetko robia na oplátku ?"pýtam sa

"Neviem."stručne kývne pleciami

Niekoľko ďaľších minút som ho navigovala. Pri každej zákrute som ho varovala, na čo pokaždé len pretočil očami. Sledovať jeho už tak dosť naštvaný výraz ma vždy nabudilo pokračovať a môj dom už bol len naproti cez ulicu.

"Zastav tu !"vyskočím zo sedadla.Harry prudko zabrzdí.

"Kurva ! Toto už nikdy nerob !"v jeho hlase je jasný adrenalín spôsobený mojou naprosto nečakanou reakciou. Je naozaj zábava ho, sledovať ako sa drží s usmerovávním podráždenosti. Všetko sa však raz musí skončiť. Auto opúšťam takmer okamžite avšak Harry ešte namieta.

"Nie je za čo."

"Ďakujem."pri tom všetkom som úplne zahodila zlozvyk prehnane zaviazanej osobnosti.

"Inak už viem, ako mi to môžeš vynahradiť. Ale o tom neskôr.

"informuje a v tom sa po ňom zlahne zem. Čo tým myslel ?