Good Enough

Part 11.

Prv od topánok opatrne skenujem postavu osoby. Biele conversy,čierne obtiahnuté džínsy... I ked vopred viem kto dotičný je, stále dúfam že ak zdvihnem pohľad bude predomnou stáť niekto iný. Spopod mihálnic sa blížim k tváry a .. Harry. Nečakane.

"Čo je ? Nerada ma vidíš ?"pristúpy krok vpred. Samozrejme že si neodpustí hrubý posmevavý podtón. Stále zvažujem možnosť odkráčania s vysvetlením, že neviem o čom hovorí ale je to pre mňa príliž trápna výhovorka, kedže mi tú noc pomohol. Stop ! Čo vlastne robí tu ? V malej knihovne na mraji mesta ?

"Čo tu robíš ?"

"Nemôžem prísť za vlastnou dcérou ?"prystúpi bližšie

Čože ?!

"O čo ti ide ?"prudko vstávam a prechádzam od stolu s úmyslom dostať sa z jeho dosahu. Hocičo len aby som tu nemusela byť s ním. Tento chalan je naozaj zvrátený.

"Myslíš si, že ked ma zabiješ všetko bude lepšie ? Hlúpa, najivná Jessica..áno presne toto si vždy bola."jeho hlas je nízky, strašidelný

V okamžiku ako vyslový posledné vety moje nohy seknú s pohybom. Zostanem mu stáť chrbtom. Odkiaľ môže vedieť o mojom otcovi ? Čo sa to tu deje ?!

"Odkiaľ .."Harry prerušuje mnou nedoloženú a nedokončenú otázku

"Stále si myslíš že si to ty, kto sa s tým musí popasovať. Ale pozri sa na mňa. Zabila ma vlastná dcéra."hovorí pomaly a plynulo ako keby pre mňa čítal báseň.

"Bojíš sa ? Dcérka ?"hlas, s ktorého mi naskakujú zimomriavky a jeho blížiace sa kroky moje zmysli miesia do jedného celku, čo pôsobí ako najhoršia nočná mora. Prepalujem pohľadom protajšiu stenu pričom som mu nevenovala ani jeden pohľad. Aj tak však viem že má na tváry zlomyselný slizký úškrn.

"Nie."klamem.Tejto lži samozrejme nemôže uveriť ani jeden z nás.

Chcem utiecť, no moje nohy zostávajú paralyzované. Chcem kričať, no v hrdle mám príliž sucho. Nevydám ani hlások.

Odrazu ma Harryho ruka chytí za rameno, pričom laknutím poskočím, a otočí si ma čelom k nemu. Harry však nie je ten, ktorý stojí predomnou. Je to môj mŕtvy otec. Mŕtvy !

"Zabila si ma Jessica ! Zabiješ raz, zabiješ aj viac krát. Si vrahyňa..."opakuje stále dokola a dokola

Prudko otváram viečka a zisťujem že sa nachádzam stále v knižnici. Bol to len sen. Len sen. Alebo ? Nie ! Prestaň tárať. Veď to je nemožné. Hodím rukou nad mojou plne nelogickou a nezmyselnou mienkou. To isté ale nič nemení na tom, že časť snu bola vlastne pravdivá. Naozaj som vrahyňa ? Myslím že ...

"Jess pre dnes končíme. Ide sa domov."mamin sladký hlas prerušuje moje výriace sa myšlienky

Obloha už je pohltená temnou clonou. Cez otvorené okno mojej izby začína pofukovať chladný večerný vánok. Za normálnych okolností ideálny čas na spánok, ale v hlave mám každú sekundu nový príval otázok ohľadne môjho posledného snu starého len niekoľko hodín.Oprava. Nočnej mory starej len niekoľko hodín. Prečo v nočnej more môjho otca stvárňoval práve Harry ? Naozaj by som bola schopná zabiť niekoho ďalšieho ? A prečo ma tak bolý smrť človeka ktorého som nenávidela ? Možno sú to len .. zdravé, ľudské výčitky svedomia ? Viem, nemala by som sa toľko trýzniť ohľadne jednej nočnej mory ale nemôžem to zastaviť. Dokonca ani nijakým spôsobom ovládať Muža zavaleného mlákou krvy mám pred očami pokaždé keď čoilen zatvorím oči. Ešte horšie je, keď si uvedomím že ja som bola ten, kto stlačil spúšť. Na druhú stranu som nemala na výber. Buď on, alebo mama. To, že som zabila človeka bolo, je hrozné, ale neodpustili by som si ak by mama zomrela. Odobrať človeku právo na život je hrozný hriech. Neľudský čin by som ale zopakovala. Hlavne aby milovaná osoba prežila. Hoc aj 100 krát.

Týždeň ubehol ako vietor a nastal čas uvádzajúci všetkých vekových rovesníkov do rutinnej povinnosti. Čiže škola. Celé moje ráno je sprevádzané nepríjemným chvením v žalúdku. Cítim sa tak vždy keď zažívam strach. Mnou opakovaná výhovorka, ktorá ma má údajne schladiť sa prikláňa k tomu, že strach je bohužiaľ bežná vec nás smrteľníkov. Mám neznesiťeľnú dilemu čo si oblecť. To sa mi často nestáva. Teda, nie že by som bola jedna s tých báb, čo musia vyzerať neustále perfektne. Ale nedá sa povedať že by mi na výzore nezáležalo. Pretože záležalo. Ale nebolo to až tak prehnané ako väčšina vecí v mojom zvyku dokáže byť. Prvý školský deň teda stavím na pohodu a ležérnosť. Predsa len sa držím hesla že prvý dojem je kľúčový.

Siaham teda po čiernych úzkych dzínach a jednoduchom tope na ramienka z ktorého mi na odhalenom dekolte javý obyčajný strieborný prívesok od mami. Proste veci v ktorých sa cítim ako vo slastnej koží.

Vlasy jemne natočím a nechávam voľne padať cez ramená pozdĺž celého hrudníku. Môj make up pozostáva čisto z upravenia obočia a riasenky. Nepreferujem si z tváre činiť omietku alebo prípadne umelecké dielo.

Je najlepší čas vyraziť. Zbieham schody do haly a nazúvam svoje snehovo biele conversy. Môže sa vyraziť ..