•9•

23 3 4
                                    

Keď sa upokojil, pozrel sa na mňa a pokračoval. "Nechcel som ísť snimi, ale nemal som na výber. Tí ľudia by nás všetkých zabili ak by sme ostali. Nedali mi šancu ti nechať žiaden odkaz. Hovorili, že by ťa to mohlo ohroziť ak by prišli na to, že sme boli spolu. Otec sa chcel ísť udať, ale mama to nedovolila. Nedokázala by žiť bez otca ak by ho zatvorili. A tak sme sa zbalili a okamžite odišli na druhú stranu zemegule." Díval sa na mňa tým smutným pohľadom a čakal na moju reakciu. Nevedela som ako zareagovať a čo mu na to povedať. Celé tie roky som sa trápila a nevedela čo sním je. A teraz keď to viem, neviem čo mám robiť. To zistenie o jeho otcovi ma vážne šokovalo. Mala som ho fakt rada, vždy bol ku mne milý a nikdy by som nepovedala, žeby bol schopný niekoho zabiť. Ak bol však v tejto situácii, tak nemal na výber. Veď predsa musel chrániť rodinu. Povzdychla som si a po líci sa mi skotúľala slza. "Ako to, že si tu?" spýtala som sa ho tichým sotva počuteľným hlasom. Chytil mi ruky a zadíval sa hlboko do mojich očí. Na tvári sa mu objavil opatrný úsmev keď vyslovil tie slová...

Od dnes a navždyWhere stories live. Discover now