•7•

21 3 4
                                    

Ruky mi priloží na pás a snaží sa ma odtlačiť. Podvolím sa mu a odtiahnem sa. V očiach mám vypísanú jasnú otázku a on ju určite vidí. Zhlboka sa nadýchne a začne hovoriť. "Isabelle je mi to neskutočne ľúto. Chcel som ti nechať odkaz aj zavolať, keď sme boli na novom mieste. Ale rodičia mi to okamžite zatrhli. Odstrihli ma od telefónu aj od všetkého s čím by som sa s tebou mohol  skontaktovať. Nebol by deň čo som na teba myslel." Prestal hovoriť, sklonil hlavu a znova sa zhlboka nadýchol. Keď znova zdvihol zrak ku mne v očiach sa mu leskli slzy. Keď som videla jeho utrápený pohľad pichlo ma pri srdci a znova sa mi do očí nahrnuli slzy. Stále som nemala odpoveď po ktorej som túžila. Pohladila som ho po tvári a jemne sa na neho usmiala. Chcela som mu dodať odvahu aby pokračoval. Potom som ho chytila za ruky a čakala kedy bude pokračovať...

Od dnes a navždyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora