•4•

26 4 3
                                    

Zdá sa mi, že tu takto sedíme už celú večnosť. Ale nevadí mi to, ostala by som tu navždy a len sním, aj po tom všetkom. Otvorím oči v rovnakej chvíli ako on. Akoby sme boli prepojení, obom sa nám na tvári mihne jemný úsmev. Odtiahnem sa a otvorím ústa. Nevýjde z nich však ani hláska. Neviem čo by som povedala. Tommy dvihne ruku a okuliare mi zloží späť na nos. Zvráštim čelo nad týmto jeho gestom. Kútiky pier sa mu rozšíria v úsmeve a ja pochopím. "Stále ich máš," vyriekne a ja sklopím hlavu a usmejem sa. Dal mi ich on vtedy keď sa zistilo, že ich budem potrebovať. Boli moje prvé a hlavne boli od neho, strážim ich ako oko v hlave. Mojím rodičom vtedy zakázal aby mi nejaké kupovali, vraj ich kúpi on. Nechápala som prečo mu na tom vtedy tak záležalo a nechápem to dodnes.
Hlavu mám stále sklonenú, ale nie dlho lebo znova ma jemne chytí za bradu a nadvihne mi tak hlavu aby som sa naňho dívala. Znova skúma každý centimeter mojej tváre. Prstami pomaly prejde k môjmu lícu a potom mi jedným zavadí o pery. Ten dotyk mi po tele vyšle nespočetné množstvo zimomriavok. Hladí mi tvár a ja privieram oči a nechávam sa unášať touto chvíľou...

Od dnes a navždyDonde viven las historias. Descúbrelo ahora