Od dnes a navždy

•1•

Zamyslene hľadím do knihy a premýšľam nad každou jednou vetou, ktorú prečítam. Som úplne ponorená do deja, hlavu skloním o niečo bližšie k textu, až mi skoro spadnú okuliare. Zachytím ich práve včas a usadím ich späť na nos a znova sa vystriem. Strácam pojem o čase, o tom kde som, viem len, že som sa úplne zamilovala do tejto knihy a tak sa ňou nechávam strhnúť. Som ako v tranze. Prebudím sa v momente keď si niekto za mojím chrbtom dosť hlasno odkašle. Jemne to somnou trhne a vtedy sa prebúdzam a vraciam späť do reality. Uvedomím si, že sedím v parku na lavičke a vôkol mňa sa rozprestiera len čistá vôňa a pokoj prírody. Zhlboka sa nadýchnem a otočím sa za seba. Okuliare si znova napravím a zaostrím na osobu stojacu za mnou. Prestávam dýchať a nasucho preglgnem. Dívam sa tým smerom a niesom schopná zo seba dostať ani hlásku. Viem, že ho odniekiaľ poznám, ale neviem si vôbec spomenúť. Vidím ako mu tvárou prebehne prekvapenie. Následne na to sa jemne usmeje a spraví pár krokov bližšie ku mne. Stále si neviem spomenúť odkiaľ ho poznám. Až do chvíle kým sa neozve. "Ahoj Isabelle", prostý pozdrav, moje meno z jeho úst a hneď som vedela kto to je...