Po nejakej chvíli sa upokojím, ale stále som ukrytá v jeho náruči. Nedokážem sa pohnúť a ani nechcem. Aj po tom ako ma z dňa na deň nechal samú. Celé tie 3 roky pre mňa boli muky. Nevedela som kde je, či vôbec žije a prečo vlastne odišiel. Celá jeho rodina sa zbalila a boli proste preč. Ničomu som nechápala, prvý rok bol najhorší. Snažila som sa ho nájsť, zistiť kam odišli, ale akoby sa po nich zľahla zem. Plakala som, moje vnútro umieralo. Po roku som to vzdala a snažila sa znova začať žiť. A keď ho tu mám znova, po mojom boku svet sa mi rúca znova. Chcem na neho nakričať, udrieť ho a odísť. Ale nedokážem to, nikdy som ho neprestala milovať. Prežili sme toho spolu toľko, že som na to nedokázala zabudnúť. Niekde v hĺbke duše mi horela iskierka nádeje, že sa raz vráti. A teraz je tu a ja som sním, v jeho náruči a už nikdy viac ho od seba nepustím. Odtiahnem sa od neho, tvár mu chytím do dlaní a svoje pery pritlačím na jeho čelo. Počujem ako mu srdce začne byť o niečo rýchlejšie. Držím ich tam niekoľko sekúnd a potom ho z celej sily objímem...
VOUS LISEZ
Od dnes a navždy
NouvellesLáska nám prináša radosť a šťastie. Ale občas aj bolesť a trápenie. Dve duše sa stretnú po 3 rokoch odlúčenia. Ako to dopadne a čo z toho vzíde? To sa dozviete ak si tento môj pokus o príbeh prečítate. :)
