"Som tu, lebo viac som to bez teba nevydržal." Tá ľahkosť a odvaha akou vyslovil tie slová. Doslova ma na pár sekúnd obral o dych. Potrebovala som priestor, okamžite. Ruky som vytrhla z jeho zovretia a dvihla sa z lavičky. Prešla som k neďalekému stromu o ktorý som sa oprela. Rukami som sa zaprela o kolená a snažila sa zhlboka dýchať. Nechal mi pár minút na upokojenie, potom som však periférne zbadala ako sa dvíha a mieri ku mne. Vystrela som sa a venovala mu ostrý pohľad. "Ostaň tam kde si," povedala som pevným hlasom a zdvihla ruku na pokyn. Tvárou mu prebehol ďalší smutný tieň. "Ako...čo si myslíš...ja...," koktala som a nevedela čo povedať. Stál pár krokov odomňa, díval sa na mňa a dával mi priestor. Nevedela som čo urobiť, ako sa zachovať. Príde si sem po troch rokoch a čaká, ani neviem čo čaká. Znova sa mu zadívam do jeho očí, následne svojím pohľadom preskúmam celú jeho tvár. Očami ostanem visieť na jeho perách, on robí to isté. Cítim ho všade, aj po tých troch rokoch. Nohy ma vedú k nemu. Mám neskutočnú chuť uštedriť mu jednu facku. Ale keď zastavím pred ním a zahľadím sa mu do očí pominie to. Díva sa na mňa presne tak ako pred troma rokmi, s láskou. Tá blízkosť a teplo jeho tela ma núti k tomu aby som ho pobozkala. Túžim po tom tak veľmi, že to aj urobím...
YOU ARE READING
Od dnes a navždy
Short StoryLáska nám prináša radosť a šťastie. Ale občas aj bolesť a trápenie. Dve duše sa stretnú po 3 rokoch odlúčenia. Ako to dopadne a čo z toho vzíde? To sa dozviete ak si tento môj pokus o príbeh prečítate. :)
