Láska nám prináša radosť a šťastie. Ale občas aj bolesť a trápenie.
Dve duše sa stretnú po 3 rokoch odlúčenia. Ako to dopadne a čo z toho vzíde?
To sa dozviete ak si tento môj pokus o príbeh prečítate. :)
"Nie je to také ľahké Tommy." Šepla som keď sme sa od seba odtiahli. Jemne ma pohladil po vlasoch a potom prešiel rukami cez moje ramená až k rukám. Vzal mi ich do svojich a pozrel mi do očí. "Viem Isabelle, ale ja ťa potrebujem. Myslel som na teba každý deň, bál som sa, že si nájdeš niekoho iného a zabudneš na mňa. A keby sa to stalo nechal by som ťa, ale keď som sa dozvedel, že nikoho nemáš musel som to skúsiť. Prišiel som a už neodídem. Získam si ťa nech to stojí čo to stojí. Milujem ťa a nikdy som ťa milovať neprestal." Dokončil a znova ma jemne pobozkal. Nevedela som čo robiť a ako sa zachovať. "Ja...potrebujem čas." Šepla som a sklonila pohľad. Nechcela som vidieť čo sním tieto moje slová urobia. On ma však jemne chytil za bradu a keď som sa na neho znova pozrela na tvári sa mu zračil jemný úsmev. Dal mi jemný bozk na špičku nosa a povedal. "Dám ti všetok čas sveta. Viem, že to nie je ľahké, zjavím sa tu po 3 rokoch a chcem ťa späť. Ale ja ťa potrebujem a urobím všetko pre to aby sme boli spolu." Dokončil svoj monológ a ja som videla to odhodlanie v jeho očiach. Chcela som mu povedať, že ho milujem tiež. Ale dnes ešte nie, všetko chce čas. Pohladila som ho po tvári a usmiala sa. "Budeš sa musieť veľmi snažiť." Povedala som mu s úsmevom na perách. "Budem sa," priblížil sa tesne k mojím perám a šepol. "Od dnes a navždy." Pousmiala som sa a kým stihol svoje pery pritlačiť na moje zopakovala som tú istú vetu. "Od dnes a navždy."
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Ďakujem všetkým, ktorý si tento môj krátky "príbeh" prečítali a zanechali komentár alebo hviezdičku. 😉
