Love Of My Life❤ (Ereri) ✅

6. Kapitola (Levi)

Idem tréningovým centrom a zrazu domňa niekto narazí. Sú to tí dvaja idioti Jeager a Alrert. Jeager domňa vrazí a horlivo sa ospravedlňuje ,,Idiot jeden." poviem si sám pre seba, ale keď už to trochu preháňa jednu mu vrazím a zanadávam mu do debilov. ,,Tch, z cesty!" Odvrknem mu a ponáhľam sa do svojej izby.

,,Do frasa, to sa človek nemôže ani prechádzať, aby sa nič nestalo!" Poviem si a zabáčam na chodbu k výťahom. Postavím sa, stlačím gombík a čakám. Za pár minút mi príde výťah, ja nastúpim a stlačím číslo 5. Výťah ma vyvezie, vystúpim a mierim k svojej izbe číslo 20. Otvorím dvere a hneď ich zavriem. Dnu sa prezlečiem a idem si čítať knihu. Po niekoľkých stranách zaspím a zobudím sa prikrytý dekou a zacítim vôňu jedla. ,,Kto sa do frasa dostal do môjho bytu!" Spanikárim odkopem sa z deky, no keď sa otočím ku kuchyni zbadám debila Jeagera a zdá sa mi, že ma za chvíľu vystrelí! Postavím sa a idem k nemu, začnem mu dohovárať: ,,Ty idiot, ako si sa sem dostal! Kto ťa pozval! Ihneď vypadni z mojej izby, kurva!" Kým mu dohováram on si robí svoje. Úplne ma ignoruje a to ma vytočí tak, že mu vytrhnem panvicu z rúk a chytím ho za zápästia, čím sa tresne do hlavy poličkou. Vypleští namňa svoje smaragdovo-zelené oči a uprene sa na mňa zadíva, myslí si že ma obmäkčí? Tch, no jasné kapitána Rivailleho v žiadnom prípade! ,,Takže, ako si sa sem dostal a kto ťa pozval?" Ukľudním svoj tón hlasu, ale zovretie nepovolím. ,,Pane, nemali ste zamknuté dvere a ja som si zmyslel, že sa vám prídem ospravedlniť za to, že som do vás vrazil. Uvaril som vám praženicu, máte rád vajíčka?" Spýta sa zdvorilo. ,,Keď sa pýtaš, Jeager, vajíčka mám rád." Odvrknem. Po dvoch minútach ho pustím aby pripravil jedlo.