[Jeon Jung Kook A.U.]
Tak toto je ten pocit, byť zlomení? Keď stratím teba a nik ťa už nenahradí, pretože navždy ostaneš v mojom srdci? Navždy budem spomínať len na tvoj krásny úsmev, ktorým si ma vždy obdaroval. Milujem ťa.
_____________________...
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
Kierra pov
Nezobúdzam sa na budík, ale na smsku, ktorú mi poslal Kookie.
Prídem pre teba o 15. minút. K.
Úprimne nechápala som jeho smske, no potom mi došlo. Príde pre mňa a odvezie ma do školy. Prisahám, že taká rýchla ako v tej chvíli som nebola nikdy v živote.
To ako som si umyla tvár a zuby, ako som sa prezliekla z pyžama do jeansov a trička. Bolo to fakt rýchlosťou svetla. Keď mi začal vyzváňať mobil, tak som si práve rozčesávala vlasy. Keď som zbadala, kto volá, musela som sa zamračiť. Nechcela som, no moja zvedavosť ma donútila dvihnúť.
„Kierra," začala moja matka, „s otcom ťa prídeme navštíviť." Zasmiala som sa.
„Nepotrebujem to, radšej mi pošli nejaké peniaze. Čau." Hneď som jej zložila.
Vzala som si veci a vyšla pred internát, tam na mňa už čakal Kookie na svojej motorke. Keď som ho zbadala, musela som sa usmiať. Stál pri nej a v ruke mal prilbu, ako náhle ma uvidel usmial sa.
No, nestihla som ho ani pozdraviť, keď mi znova začal zvoniť mobil. Znova to bola ona. Naozaj som nemala chuť s ňou volať, ale ona jednoducho neprestane a tak s povzdychom som to dvihla.
„Čo zas chceš." Zhúkla som po nej a mohla som vidieť, ako sa Kookie zamračil.
„Láskavo buď milá! S otcom ti platíme školu, tak aspoň sa milo k nám chovaj." Zavrčala po mne.
Ironicky som sa zasmiala. „Toto vytiahneš vždy. Ale nikdy sa nezaujímaš a ja nemám na teba čas ani na otca. Musím do školy, čau." Znova som jej zložila a kráčala k nemu.
„Čo sa deje?" Hneď sa ma pýtal.
„Volala mi matka." Oprela som si čelo o jeho rameno.
„Je to zlé?" Nemo som prikývla. „Chceš ísť do školy?" Odtiahla som sa od neho.
„Musím ísť, už som tam nebola včera." Povzdychla som si a on prikývol.
„Tak poď, princess." Usmiala som sa na neho a on mi dal hneď prilbu na hlavu. Sebe tiež a posadila sa na motorku a ja som ho nasledovala.
Odviedol ma do školy. Celú cestu som si užívala, opretá o jeho chrbát s rukami na jeho hrudi. Prešli sme cez celé mesto, aby sme sa povozili a tesne pred pól deviatou sme boli pred školou. Zložil mi prilbu tak ako aj sebe a silno ma objal.
„Keby niečo volaj mi, dobre?" Prikývla som.
„Nechcem tam ísť." Bola som úprimná a on sa zasmial.
„Ani ja som nerád chodil do školy." Usmiala som sa a odtiahla od neho.
„Ďalšia vec, ktorú o tebe viem." Šepla som smutne.
„Neboj sa, čoskoro ti poviem viac." Nahol sa ku mne a venoval mi bozk na čelo. No pery tam nechal dlhšie až po chvíľke sa odtiahol. „Prídem pre teba."
„Už sa na to neviem dočkať." Usmiala som a aj on.
„Ale kedy?" Zasmiala som sa.
„Napíšem ti, keď budem končiť." Prikývol. „Už musím."
„Tak choď?" Ale nepustil ma.
„Vážne musím ísť." Zasmial sa.
„Však choď?" Pokrútila som so smiechom hlavou.
„Musíš ma ale pustiť."
„Jáj. No dobre, ale ja nechcem." Vypúlil spodnú peru.
„Kookie." Dala som mu bozk na líce.
„Áno madam, úž idem. Keby niečo píš." Prikývla som a on ma pustil. „Bež." A tak som išla do školy...
_______________________________
Nová časť ♥ poprosím komenty a vote ! ♥ aby som vedela váš názor! ♥
