Ballerina (J.JK) ✔

DEVÄTNÁSŤ

Kierra pov

Na tvár som si naniesla dosť hrubú vrstvu make-upu, pretože som potrebovala zakryť ten monokel, ktorý mi spôsobili, nehovoriac o tom, že moja ruka obviazaná, kvôli...

*flashback

„Kierra, zas a znova si sa pomýlila, prosím ťa nekaz to dievčatám, ony sa ťa snažia," upozornila ma učiteľka, - aj keď som chybu nespravila.

Iba som mlčala a tvárila sa, že neexistujem. Učiteľka odišla preč a ja som tu ostala s dievčatami, ktoré sa na mňa otočili.

„Vždy to kazíš, prečo konečne neskapeš?!" Zhúkla po mne jedna a štuchla do mňa, takže som spadla na lavičku, na ktorej bola sklenená fľaša s vodou, ktorá sa rozbila. Postavila som sa a chcela odísť.

„Kam si myslíš, že ideš?!" Znova sa do mňa navážala, dala mi facku takú silnú, že som skončila znova na zemi a moja ruka skončila na tom skle, no aj na pere som ucítila krv.

„KIERRA! SI V PORIADKU?!" Skríkla na mňa nejaká učiteľka, keď ma zbadala ležať na zemi a v krvi.

„Nie, nevidíte?" Ledva som sa postavila na nohy a ona pribehla ku mne a pomohla mi.

„Kto to bol? Kto ti to spravil?" Ukázala som na Kristine a jej kamarátky, „do riaditeľne a hneď!"

„Kierra, ale ty dobre vieš, že my sme to neboli, sama si sa šmykla a spadla," ozvala sa Kristine.

„Nie, to nie je pravda, bola to ona," ozvala sa jedná z báb, ktorá aj minule, „nešikanuje len Kierru, ale aj mňa a ostatné baby."

A tak sa to celé začalo... nechcem ísť do školy.

*end flashback

Nechala som si vlasy rozpustené a nechala si ich v tvári, pretože tak som si aspoň zahalila moju tvár. Dala som si dlhý sveter a nohavice. Odišla som preč, po ceste mi zavibroval mobil, myslela som, že je to Kookie, ale mýlila som sa. Bola to smska o tom, že mi na účet prišli peniaze.

S Jungkookom budem nakupovať!

A tak s úsmevom na perách som došla do nákupného centra, do kaviarne, kde sme sa mali vidieť. Ešte tam nebol, keďže som prišla skôr a ta som sebe aj jemu objednala čokoládu a usadila sa na mieste, kde sme sedeli aj pred tým.

Keď prišiel a zbadal ma usmial sa, no hneď mu úsmev padol z pier, - prišiel na to. Povzdychla som si a kývla na neho, zamračený došiel ku mne.

„Čo sa ti stalo?!" Pýtal sa celý naštvaný a ja som pokrútila hlavou.

„V škole," povzdychla som si a sklopila zrak, dívajúc sa na šálky, ktoré boli pred nami, „dovolila som ti, objednať, nehneváš sa?" Jemne som sa usmiala a on si povzdychol.

„Kierra, kto ti ublížil?"

„Moje spolužiačky, ktoré ma neznášajú," povzdychla som si, „prosím neriešme to, máme pred sebou pekný deň, prosím, vypime čokoládu a poďme sa prejsť," usmial sa a prikývol.

-

Deň sme strávili spolu a nakupovaním. Kúpili sme si rôzne veci, Kookie nosil tašky a samozrejme aj mňa, keďže som mu vyskočila na chrbát. Zvyšok dňa som sa len a len usmievala, aká som šťastná bola. Bola som s ním, takže bolo jasné, že som bola šťastná ako blcha.

K nemu sme išli pešo, pretože dnes bol bez motorky a bolo aj tak krásne počasie. Držali sme sa za ruku a len sa tešili z prítomností toho druhého, to nám stačilo. Nepotrebovali sme slová, to ticho bolo krásne. Dokým sme neprišli k nemu.

„Kierra! Som ta šťastná, že ťa tu vidím! Tak moc si mi chýbala!" Hneď skončila po mne a objala ma.

„Car, spučíš mi ju," ozval sa Kookie, ktorý stál za mnou. Odtiahla sa odo mňa a jemu venovala škaredý pohľad.

„Poďme von na párty! Toto musíme osláviť, predsa dnes je piatok, bude zábava!" Zasmiala sa Carsey, ale mne sa moc nechcelo, kukla som na Kookieho a on sa na mňa usmial.

„Chceli by sme byť spolu, sami," povedal miesto mňa a objal ma.

„Dobre, tak si aspoň dať nejaký alkohol?" Ozval sa za nami Jin.

„Hej no, dajme si čosi," ozval sa za mnou Kookie a ja som prikývla.

Veci odniesol hore, odskočila som si na vecko a skontrolovala make-up. Keď som sa vrátila, tak už na stole bol nejaký alkohol a poháre. Chalani pili niečo tvrdé a mi s Car sme si dali vínko. Keď ochdýzali, boli fakt v nálade, presne tak ako ja a Jungkook.

„Tak, čo budeme robiť?" Usmial sa a ja som sa uškrnula.

„V plánoch si najlepší ty."