Zbohom môj život (Bye my old life) -1.kniha

Hlúpa!

Aj keď to je kratšie hádam sa bude aspoň trochu páčiť. :)

Viem, táto sa mi absolútne nevydarila. :/  Dúfam, že ďalšou prekvapím :)

Ešte ani nevyšlo slnko a Christian ma vytiahol do parku šesť blokov od nás. Bola som prekvapená, že napriek skorej hodine, je tu veľa ľudí. Ako malá som sem chodila, od tej doby ma ani nenapadlo vrátiť sa. Väčšinou sa tu iba venčia psy, ľudia si prídu zabehať. Nič výnimočné. Okolo nás majú zamilované páry romantické raňajky na deke. Ja si pripadám divne pri šedivom Christianovi. Iba tak sedíme a rozhliadame sa po okolí. Vlastne iba on. Moje oči si našli cieľ. Vzadu v parku je vyhradený priestor pre tréningy. Trénujú futbalisti, hokejisti aj občas z basketbalu. To, že nedám priestoru chalanovi v mojom živote, občas sa poteším pohľadom na nich. Dokonalý, vyšportovaný. Za rúškom ega a namyslenosti, ale to nevadí. Veď,-čo viac si priať?

 ,,Zahľaď sa na ňu.“ Vyruší ma Chris. Asi konečne vybral obeť, na ktorej budem trénovať.

 ,,To je všetko? Mám na ňu kukať?“ Pokrútim hlavou.

,,Snaž sa akoby zistiť čo je zač.“ Absolútne ma to nezaujíma, no urobím to.

 Žmúrim na dievča. Často chceme prehliadnuť človeka. Dať mu do hlavy to, čo chceme. Od doby ako viem aká je naša rodina, prestala som brať ohľad na správnosť. Nezaujíma ma ako to dopadne. Jednoducho som zvedavá. To je všetko. Budem vedieť o každom čo chcem. Bude si myslieť čo chcem.  Je na čase začať konať.

Toto dievča môže mať tak nad dvadsaťpäť, zlatá obrúčka na ruke- teda vydatá je. Ohryzené nechty napovedajú nervóznemu obdobiu a červenkasté fľaky na dekolte sú reakciou na alergiou. Aspoň tak, to je v mojom prípade.

 ,,Christian nejde to. Snažím sa. Fakt sa snažím.“ Christian cekne ústami.

,,Takto to nepôjde.“ Skonštatuje.

,,Skús jeho!“ Hlas mu vkĺzne do radostnej tóniny. Až neskôr si všimnem, že ukazuje na toho nového chalana z našej školy. Jeffer sedí na lavičke  spotený od behu, v ruke fľaška vody. Ovládne ma pocit túžby. Chcem ho. Z hrdla mi vyskočí slabé zapišťanie. ,,Donúť ho, aby za tebou prišiel.“ Zasmeje sa mi do ucha Christian a na kolenách sa odsunie ďalej. Sledujem Jefferov pohyb. Každý nádych. Oči doň zabodnem ako nože. Snažím sa odhaliť všetko, čo chcem vedieť. Ešte nikdy, nikto ma tak nepriťahoval. Cítim ako sa nám spojili rytmy dychu. Cítim jeho únavu. Počujem slová, ale sú tak nezrozumiteľné, že ledva rozlúštim celé meno. Jeffer Hevlinson. Ďalej sa akoby dostať nedokážem. Ponorila som sa do jeho myšlienok ale nerozumiem im. Chcem cítiť presne ako on. Napriek tomu je to hrozne ťažké. Chcem ho prinútiť pozvať ma von, ale tie hnusné zvuky! Sú vo mne pocity, ktoré nedokážem opísať. Cítim sa byť silná. Dokázala som to. Som Wianová. Strážca.

Zrazu bol koniec. Jeffera som nevnímala, bola som to opäť ja. Zatnem päsť. ,,Chris!“ Zamračím sa. Som vlastne svojím spôsobom nahnevaná. Prečo nedokážem viac?  ,,Buď rada, že máš motiváciu, trénovať.“ Slová sa striedajú s podpichovačným smiechom. ,,Prestaň.“ Radšej by som to vedela najlepšie a hneď. A ani neviem, čo sa to so mnou deje. O Jefferovi, nič takéto som pri chalanovi nezažila. Som hlupaňa! Vôbec ho nepoznám. A pokiaľ sa nezlepším vo svojom dare rodiny, ani nebudem. Do tej doby, by boli moje pocity naivné. Zabudnem na Bí, na všetky baby, čo po ňom idú. Dokonca aj na situáciu, môjho blízkeho odchodu. Príde mi to ako nekonečná možnosť. Akoby ma on teraz priviedol na začiatok všetkého a vedie každým ďalším krokom.

Napriek tomu sa bojím.