2 dni predtým

25 2 0
                                    

Poznáte ten pocit, keď spadnete z bicykla a narazíte si hlavu? Rodičia, ktorí sa na vás z dialky usmievajú v jeden moment vykríknu a snažia sa vám oprášiť krvavé kolená. Aby sme sa veci naučili, pády k tomu patria. Predsa sme boli detmi.

Myslím na otca, ako držal mamu za ruku keď sme išli do nemocnice. Celú dobu ju ukludňoval. Nevyčítal si, že mi bicykel zaobstaral. Vedel, že toto je normálne. Že to prejde. Mal pravdu. Vtedy mal pravdu.

Teraz si možu vyčítať, prečo mi to urobili. Ako mohli povedať že je toto normálne? Bolesť a rev, čo nekončia? Kto je ten, pre koho je bolesť určená? Ani ten najhoší si ju nezaslúži, ale ja som tá, koho postihla. Sú to hlasy, čo vám kričia do tváre a nedokážete im odpovedať. Akoby všetko smerovalo iba na vás. Celý svet je sústredený iba na jedinú osobu. Mňa. A to všetko v myšlienkach.

Keď bolo ticho, myslela som že mi praskli ušné bubienky, ale bohužial nie. Bola to iba studená voda stekajúca po mojom tele, ktorá ma na moment zbavila zmyslov. Jeffer bol sklonený nad mojou tvárou a silno mi stískal ruku. Akoby mi chcel dať signál, aby som neblbla. Aby som sa postavila a povedala, že mi nič nieje. Nedokázala som hovoriť nie to vypočuť jeho naliehavé prozby. Potešil sa keď som otvorila ústa a začala zhlboka dýchať. Vedela som to, pretože som ho počula.

Postav ma prosím.

Nebol ako robotycky nastavený stroj, pre ktorý sa začala nenávisť voči samej sebe. Bolo to iné.

Úplne normálne stále opakoval že ma zoberie ku autu a ja som si to neželala. Začala som si myslieť, že keď ma zobral do náručia bola to iba náhoda prebíjajúc sa s mojou hlavou. Oprela som si hlavu o jeho krk a viac nevnímala.

Iba počúvala svet.

***************

Has llegado al final de las partes publicadas.

⏰ Última actualización: Jun 10, 2015 ⏰

¡Añade esta historia a tu biblioteca para recibir notificaciones sobre nuevas partes!

Zbohom môj život (Bye my old life) -1.knihaDonde viven las historias. Descúbrelo ahora