Zbohom môj život (Bye my old life) -1.kniha

3 dni predtým

Ozívam sa ohladom ďalšej kapitoly, aby ste to mali priamo tu. Veľa ľudí čo píše na Wattpade tak si príbeh píše dopredu, ibaže ja mám asi vcelku drzú odvahu písať a vymýšlať za pochodu. Preto to nieje také jednoduché nájsť si čas. Neskopírujem iba text z wordu.

ĎAKUJEM KAŽDÉMU ČO MÁ TRPEZLIVOSŤ A NA ČASTI POČKÁ! :))))))))))))))))))))))))

-EmaDiary

Bol to obyčajný deň. Natoľko normálny, že som podozrievala každú sekundu zo strhnutia hrôzy. Bí dodržala očakávania a všetky hodiny sa držala pri mne. Vyhýbali sme sa rozhovorom, sústredili sa iba na seba a osobné myšlienky. Vedela o bloku, ktorý mám v hlave. Cítila, že neviem keď mi klame. Táto situácia ju možno prinútila nebáť sa, čo ma potešilo aspoň z časti. Cez polo zatvorené viečka som si písala poznámky a vnímala učiteľa. Všade bolo ticho. Žiadne hlasy, žiadne šuškanie slov v mojich ušiach. Bolo to až odoporne dobré. Neobťažovala som sa zistiť, vôbec prečo. Práve naopak, takto som to chcela. Jediný problém bude, že Jeffera si tentoraz v hlave neudržím.

 ,,Čo to bude slečny?" Gim, ktorý pracuje v -sladkom caffé- zastupuje za vlastníčku kaviarne sa nám zdá vcelku zlatý. Aspoň z pohľadu výhod. O platenie sa nestaráme dlho, ale pri ňom aspoň nemusíme zdrhnúť. Má okolo tridsiatky, ale pivné brucho nie je veľmi príťažlivé. Okolo hlavy mu visia neučesané kučery až po husté ryšavé obočie. Nos je príliš veľký s porovnaním úzkych skoro neviditeľných pier. Na krku má zavesenú zlatú reťiazku s krížom, ktorý zastrčí za golier vždy, keď robí niečo zlé. ,,Pre Saru čerešňovú penu a mne," prelistuje menu a ukáže na malú ikonku z čiernym písmom. Gim prikývne a zapíše si poznámku na blok počas chôdze k pultu. ,,Tentoraz?" ,,Vilitto s vodkou." Nadvihnem obočie. ,,To si mu nemohla povedať?" Bibiana s randalom odsunie železnú stoličku a natiahne sa cez okrúhli stolík k mojej tvári. Vyzerá to akoby ma chcela udrieť, no dlaň si priloží z jednej strany k ústam. Slová mali odraziť od ruky a lietať iba ku mne. ,,Príliš veľa uší." Zagúľala som očami a ona sa s chichotom vrátila do sedu. ,,Nech sa páči," Gim vo voľnej zástere kladie na stôl misku a pohár zo zelenou, horko zapáchajúcou vodou. ,,Čo to sakra...?!" ,,Villito krásko." Mrk jedným okom. ,,Chcela si moju pomoc. Toto je celkom fajn spôsob, nie?" Vytrhne mi z ruky lyžičku a podáva jej pohár. ,,Pi." Zanechá povel a začne odjedať z krému. Sladká chuť sa mení v hrdle na pálenie a teplo až do žalúdka. ,,Stačí!" Zastaví moje rýchle hltanie a vycucne do seba zvyšok. ,,Poď. Skočíme na strelnicu." ,,Teraz?" ,,Hovorím o inom dni?" Nie, ale, ,,Ďakujeme Gimy, ale už musíme." Zasiuniem stoličky. ,,Čauko baby." Prehodím si na rameno kabelku. ,,Vidíme sa." Otočím sa chrbom k pultu, ignorujem jeho slizké pohľady. ,,Okay." Vykročím z dverí.

Bolo plno. Aj nakreslené terče si obsadilo minimálne šesť ľudí. Bibiana stála vedľa mňa na vysokých topánkach a nervózne kúsala nechty. Chcela som zájsť na čokoládu, ale môj návrh rýchlo zatrhla. vytiahla mobil z kabelky, ktorú mi neskôr zavesila na rameno a vyšla z budovy. ,,Mám tu ostať?" Neodpovedala, horlivo niečo vysvetľovala do telefónu. Sadla som si na parapet pod veľkým oknom. To bola asi jediná nová vec v tejto miestnosti a aj tak posiata pavučinami a prachom. Mared bol na konci dlhej chodby predo mnou. Stál nad pultom a podával nejakému starému chlapovi zbraň. Aj cez jeho sveter som prekĺzla očami k jeho svalom na rukách, ktorými dokázal narábať jemne pri čistení každého kúska kovu. Ústa mal skrivené do úsmevu. Občas sa otvorili aby odpovedali na otázky, ale napriek rozruchu bol sústredený iba na seba. Presunul sa k terču a strelil figuríne priamo do srdca a následne lebky. V jeho presnosti by som stáť nechcela, aj keby potom zmizol ten dusný puch potu naokolo. ,,Kde máš kamošku?" Spýtal sa ma, keď som už bola dostatočne blízko. ,,Niečo rieši. môžem si zastrieľať?" Potešilo ma, že v mojom hlave nebol počuť stres. ,,Samozrejme!" Vypleštil oči. ,,Mier presne." Podá mi zbraň a ku šťastiu žmurkne jedným okom, presne ako Bí. ,,Vyberáš od nich peniaze?" Pozrela som sa mu do tváre tesne pred výstrelom. ,,O to sa nestarám." Trhlo mi ramenom, ale na druhý krát sa mi podarilo stáť pevnejšie na zemi. ,,Mám ich toľko, že túto plesnivú plechovicu do ktorej chodia samí pankáči môžem pozlátiť a zostane mi ešte na pizzu."