V minulej časti :
„Slečna musíme vám povedať smutnú správu : Máte rakovinu kože.“ Povedal mi doktor bez ďalších okolkov.
Túto časť venujem 1. komentu pod suhrnom 1. serie alkatelka69 alebo jak to je ;) ..
„Čo prosím ?“
„Je mi to ľúto slečna.“
„Ako sa to dá liečiť ?“
„Existujú zariadenia , pre tieto onkologické ochorenia ale slečna musím vás sklamať , tu v Amerike nemáme také kvalitné zariadenie na rakovinu kože , keďže toto onkologické ochorenie je v malom množstve , precentualne zanedbatelné. Najbližšie zariadenie čo sa týmto ochorením špecializuje je v Nemecku.“
„To snáď nemyslíte vážne.“ Odpovedala som mu zarazene
„Je mi to ľúto slečna Saver.“
„Kašlem vám na ľútosť a začnite ma liečiť!“
„Tak kvalitne vás môžu vyliečiť iba tam.“
„Tak ma tam pošlite.“
„Bez súhlasu zákonneho zástupcu to nepôjde.“
„Sama som svoj zákonný zástupca.“
„Nemáte 21.“
„Ale bývam sama!“
„Tak tým pádom aspoň súhlas človeka , čo sa o vás má starať. Berte to ako dar , keby je tu niekto iný už dávno vás hlási na socialku.“
„Zajtra to tu máte.“
„Dobre , tým pádom môžete byť do 2 mesiacov v Nemecku.“
„Za akú dobu je to možné vyliečiť?“
„Je to ešte v malom množstve, takže do roku , možno 2.“
„Môžem aj zomrieť?“
„Ak sa to nebude liečiť alebo ak sa ten nádor bude iba presúvať je to možné.“
„Ako presúvať ?“
„Máte rakovinu kože , je to rozsiehle onkologické ochorenie , ktoré by malo byť iba na malom mieste z vašej pokožky. Lenže ľudká koža je najväčší orgán tela , tým pádom je možné že ak organizmy , ktoré živia alebo živili ten nádor , zbadajú liečenie , v podstate zmenšovanie ich priestoru. Začnú sa brániť a vytvárať si nový priestor.“
„Do akého množstva , sú tie organizmy schopné to spozorovať.“
„Sú to mikroorganizmy , takže percentualne zanedbatelné.“
„Ďakujem.“
„Nemáte začo , je to moja práca. Dovidenia.“
„Dovidenia.“ Odpovedala som mu a odišla z nemocnice. Sadla som za volant a namierila si to k opatrovateľke. Celú cestu k nej som rozmýšlala ako toto poviem Justinovi alebo otcovi.Bojím sa , že sa to dozvedia aj tak. Neviem ako to povedať hl. Justinovi po tom všetkom.Celý rok sa vyhýbam nejakým komplikáciam aby som mu nemusela nič vysvetlovať ale aj tak sa to nedalo.Práve teraz , v tom najhoršiom období to muselo prísť. Zastala som pred jej domom a zaklopala som. Otvorilo mi malé blond dievčatko , ktoré malo na sebe zlaté čerešničkové šatôčky a vyčesaný zapletaný cop.
„Mamí!“Zvolala na Alice , ktorá hneď pribehla.
„Áno,Uni čo sa deje ?“ Spýtala sa a pomaly prešla ku dverám.
„Je tu dáka teta.“ Odpovedala jej deckým hláskom a v tej chvíli som uvažovala koľko asi môže mať rokov 4,5 dáko tak určite.
„Nell , že si sa aj ukázala. Poď ďalej.“
