V minulej časti :
„Mohla by si nám porozprávať čo všetko sa vlastne stalo?" Spýtal sa Justin
„fajn, začnem od začiatku." Odpovedala som :„Justin , mohol by si odísť ?"
„Nie . Prečo by som mal ?"
„Nechcem aby si to všetko počul."
„Prečo?" Spýtal sa
„Je mi to neprijemné a pred tebou ešte viac." Odpovedala som mu rozochvene
„Viem ,že si s ním spávala." Odpovedal s kľudom a ja som neverila vlastným ušiam povedal to s takým kľudom , mala som chuť mu všetko vykričať ale nemala som silu po tom všetkom bojovať ešte aj proti človeku , ktorého milujem.
„Kde by som mohla prespať?" Spýtala som sa ešte stále pevným hlasom.
„U mňa ? Ako vždy?" Spýtal sa Justin s náznakom irónie
„Nie , ďakujem." Snažila som sa pôsobiť kľudne , čo sa moc nedalo. Do očí sa mi tlačili slzy a už som to nezvládala.
„Prespi u mňa." Navrhol mi po chvíli Ryan. „Ja prespím na gauči." Dopovedal a ja som sa naňho ďakovne usmiala. Vyrazila som hore schodmi a išla do Ryanovej izby. Z jeho skrine som si vybrala tričko a v tom som zaspala. Vykašlala som sa na celé vysvetľovanie všetkého. Ani som im to nechcela vysvetliť ,bojím sa reakcií a neviem ako im to všetko vysvetliť. Naozaj to neviem. Už som zaspávala v Ryanovej posteli , keď som na svojej tvári pocítila jemný dotyk pier
„Sladko spi princezná , neodídem." Zašepkal tak potichu ,že som to skoro nepočula. S prižmúrenými očami som sa poobzerala po izbe a videla som ako si Ryan prestiera na zemi.
„Poď sem , tá posteľ je dosť veľká ." Povedala som mu s rozospatým hlasom
„Myslel som si ,že spíš a vieš ,že nemôžem. Nedokázal by som to." Odpovedal mi s úsmevom
„Dobrú noc." Zašepkala som a zavrela oči. Nemala som obyčajné sny už odkedy som bola "unesená" a ani tento obyčajný ,bola to nočná mora , ktorú sa mi zdala tak skutočnou ,že som nevedela či snívam. Videla som zdeformovanú postavu akoby vzniknutú z popola a pomaly sa z nej tvorilo niečo iné , realistickejšie , podobala sa to na človeka ale nebol to človek.
Do poslednej chvíle som nevedela prísť na to čo to je. A zrazu videla som to tak jasne ako nič iné ,vnímala som to s toľkým napätím a netušila čo sa bude diať. Tú bytosť som už vídala vo snoch veľa krát , hl. potom čo som prvý krát zabila. Bolo to niečo neuveriteľné ako vždy , vždy keď ho vidím bojím sa ho ale zároveň som rada ,že sa zjavuje lebo v ňom určiť podobu povahy , myseľ. Cítila som to ako pach pušného prachu , ktorý raz musí buchnúť.
Bol to sám diabol z najvyšších pekiel , no tú tvár som nevidela , necítila nevedela identifikovať. Niečo v hlave mi hovorilo : „Stoj už ani krok“ Ale ja som zas počúvala srdce , čím ďalej tým rýchlejšie sme sa k sebe približovali až som to zbadala.
Rozplynula sa hmla .ktorá bola všade okolo ,cítila som chlad a mráz ,ktorý dopadal na moje telo. Z tieňa vystúpila osoba mrazivo biela v čiernom obleku a z hmly vystúpil bytosť šľahajúca plamene v bielom obleku. Pomaly som rozoznávala tvár. Záhadná bytosť v plameňoch bol vlastne Thomas.a mrazivá postava bol Justin , ktorému sa okolo tela rozvinuli čierne krídla. Boli prekrásne tmavé , mohutné akoby vyšité z pravého hodvábu a nastoknutými vraními pierkami. Vyzeral tak noblesne a galantne ako v dokonalom sne.
