V inulej časti :
„To už asi Max prišiel z práce.“ Ozvala sa po chvíli a zdvihla sa z gauča. Asi chvílu po nej som sa zdvihla aj ja , síce sa mi trochu zatočila hlava ale prešla som do chodby aj s Unice.
„Ahoj drahý.“ Začul som Alicin hlas ako ho zdraví a Unice sa rozbehla a hodila sa mu okolo krku.
„Ocko, mám novú sestričku.“ Zavískala Unice určite už hodená okolo jeho krku. Už som sa konečne ocitla v chodbe a neverila som vlastným očiam , koho vidím. Toto má byť akože človek , ktorého si Alice vybrala za partnera. Veď tá faloš ,klamstvo a hra mu sršala priamo z očí.
Mala som chuť vytiahnuť zbraň a rovno ho zastreliť , no namiesto toho som tam len tak stála a hladadela na neho ako na zjavenie. Nemohla som uveriť , že mám tomúto človeku , povedať dobrý deň , vykať mu a dokonca mu hovoriť Max , keď jeho meno znie : Thomas
Túto časť venujem našim slovenský hokejistom , nech sa im lepšie hrá .. píšem počas zápasu slovensko vs. Taliansko
„Dobrý deň slečna.“ Ozval sa milo Thomas a tváril sa že ma nepozná , síce prvotné iskričky v očiach a čudovanie sa , bolo tiež na pravom mieste.
„To je moja adoptívna dcéra , o ktorej som ti hovorila.“ Naznačila mu Alice
„Ja som Max.“ Predstavil sa mi a podal mi ruku , ktorú som ja rázne odmietla.
„Nell.“ Odpovedala som mu a pokúsila sa o úsmev. Ruku ihneď stiahol a usmial sa aby Alice nič nezistila.
„Poď drahý , pomôžeš mi s vínom.“ Usmiala sa Alice a zobrala ho do kuchyne. Unice ma chytila za ruku a viedla ma do svojej izbičky aby som sa s ňou hrala.
