V minulej časti :
„Tu je tvoj domov.“ Oponoval som jej „Máš tu všetko : Otca , kamarátov , Emily a mňa.“
„Ale seba som stratila.“
„Ja ti pomôžem sa znovu nájsť , všetci ti pomôžu.“ Odpovedal som jej a podal som jej ruku
„Nechápeš to Justin.“
„Nechápem to ? Samozrejme ,že to nechápem kurva. Nechápem za kým stále utekáš , nechápem prečo mi klameš. Nechápem prečo si utiekla!“ Už som to nevydržal , nedokázal som zachovať kľud ani len na sekundu. Vybuchol som a netušil čo spraví ona.
Všetci ste hlasovali aby odišla alebo ste to nechali na mňa .. takže naša drahá Nell nebude chvíľu v Justinovej blízkosti a bude si žiť vlastný život.
Z pohladu Nell :
„Možno utekám aby som niečo našla Justin. Chcem , veľmi chcem naisť cestu späť a byť do teba zamilovaná ale nejde to ! ..Milujem ťa Justin ale nie som do teba zamilovaná.“
„Môžeš mi povedať, že ma už nemiluješ ale nie že do mňa nie si zamilovaná. Vieš čo to vôbec znamená ? To že si zamilovaná do iného ale kurva do koho?!“
„To už nie je tvoja starosť.“
„Je to moja starosť! Mohla si byť mojou snúbenicou ale ty si bežíš za iným a prečo ? Lebo si naivne myslíš ,že on ti dá viac. Ale poviem ti pravdu , NIKTO ti nemôže dať viac ako ja , lebo ja ti dávam všetko, celé svoje srdce , celý svoj život ..Ponúkam ti seba.“
„Ale čo ,keď ja ti seba už viac nechcem ponúknuť?“
„Ako toto môžeš povedať?“ Spýtal sa naštvaný ale zároveň aj smutný.
„Tak isto ako si to ty mohol vzdať.“ Odpovedala som s kľudom a odišla. Nasadla som do auta a zamierila preč. Netušila som kam ale vedela som prečo. Lebo som tu už viac nechcela byť.. Zas sa idem túlať po svete aj napriek rozhodnutiam všetkých naokolo. Vyšla som na diaľnicu a pozrela sa na diaľničnú tabulu. Namierila si to najbližšieho mesta a ubytovala sa v hotely , keďže už sa blížila noc a ja som sa potrebovala vyspať. Bola som ubytovaná v hoteli : De Paris. Ešte v ten večer , no lepšie povedané už noc som zavolal Ryanovi aby vedel čo sa stalo , potrebovala som sa porozprávať ale to nebolo jediné.
„Ahoj Ryan.“
„Dobrý neskorý večer sa praje princezná.“ Odpovedal mi
„Čo robíš?“
„Hrám s chalanmi poker ale ty mi radšej povedz kde si a čo si spravil , že tuto Justin , je ako telo bez duše?“
„ To je nadlho , Som v Detroite a zajtra idem ďalej tam , kde ma srdce zavedie.“ Odpovedala som úprimn„Dúfam ,že ťa to tvoje srdce raz zavedie aj naspäť domov princezná.“
„Možno by si ty mohol niekedy počúvať srdce a prísť za mnou.“
„Stačila by jedna veta a vieš veľmi dobre , že kvôli tebe by som išiel aj na koniec sveta.“
„Zajtra večer buď v Clevelande a všetko ti vysvetlím , porozprávame sa.“
„Fajn , počkaj ma na letisku princezná , sladké sny.“ A zavesil.
Hotel bol priemerný ale dalo sa v ňom prespať. Spala som asi do 8 rána a hneď ako som sa zobudila som si kúpila croasant a kávu a vydala sa na cestu.
Okolo 7 som už bola v Clevelande a prezerala lety , jedno lietadlo z kanadského londýnu malo pristáť za pol hodinu. Zatiaľ som vstúpila do haly a zobrala kávu z automatu. Odpila som si a čakala na príchod lietadla.
...
Počula som ako hlásia pristátie lietadla a už vtedy som mala všetko hore nohami. Checking mal vybavený do pár minút a už som ho videla vysmiateho ako nikdy .Bola som rada ,že ho vidím, i keď som nebola v Justinovej blízkosti mohla som byť v jeho a to mi dávalo istý pocit slobody .Sloboda , to slovo mi už prišlo po tom všetkom tak neznáme. Ten pocit som necítila tak dlho , keď som bola tam , keď ešte on žil , nikdy som sa necítila slobodná pokiaľ boli nablízku chlapi ,čo ma chceli mať alebo ma už niekedy mali. Skočila som mu do náručia ako malé dieťa i keď som ho nevidela iba deň. Cítila som vo svojom srdci nekonečné prázdno a práve on mi pomáhal zahnať ten pocit , už len svojou prítomnosťou.
„To som ti tak moc chýbal?“ Spýtal sa po chvíli
„Ani nevieš ako.“ Zasmiala som sa. Zobral si iba menšiu tašku , takže očakával ,že sa čoskoro vráti. Nasadli sme do môjho auta a ja som si to namierila k najbližšej reštaurácii.
„Takže , kam utekáš tentokrát ?“ Spýtal sa ,kým som parkovala.
„Ani sama netuším.“ Odpovedala som s úsmevom. Prešli sme do reštaurácie a posadili sa za voľný stôl.
„Tak teda , kedy plánuješ odísť odtiaľto?“
„Netuším , no určite nie dnes.“
„Čo povieš keby ti nájdem pekný byt v Stratforde?“
„Ihneď by som súhlasila.“ Odpovedala som s úsmevom
„Tak zajtra poleť so mnou domov.“
„Ja nemôžem.“
„Prečo? Kvôli jednému chlapovi , prosím ťa Nell takých ešte bude.“
„Máš pravdu a čo moje auto?“
„To už nechaj na mňa.“ Odpovedal s úškrnom
„Zabookované máme letenky na zajtra o 10:30.“
„Ty si to mal už vopred všetko naplánované.“ Zasmiala som sa
„Samozrejme, už 3 krát ťa stratiť nemôžem.“ Odpovedal s chladnou hlavou
„Nestratíš ma , už nikdy.“ Odpovedala som mu a dala mu pusu na líce.
„Ale potom mi aspoň do smrti poskytuješ strechu nad hlavou.“ Skonštatoval so smiechom
„Prečo?“
„Keď zistia , že s tebou niekde som ,bude risk aj byť na tom istom kontinente , nie to ešte v dome.“
„Tiež pravda.“ Zasmiala som sa , Ryan zaplatil účet za večeru , ubytovali sme sa v hoteli a aj to v poslednej izbe čo bola voľná , mala síce manželskú posteľ ale mne osobne to neprekážalo.
„Môžem spať na zemi.“ Ponúkol sa Ryan
„Si blázon ? Načo ?“ Spýtala som sa cynicky
„Vyspím sa na gauči, nemôžem spať s tebou v jednej posteli.“
„A teraz mi povedz , Prečo ?“
„Lebo .....................
Zas po dlhom čase časť .. ja viem ,že ma ľúbite :D :D Možno si namýšlam ale tak ja som vďačná za vašu trpezlivosť... Bude aj vianočná časť sľubujem :) .. Komentíky ako sa vám páči .. <3
PS :Ľubim vás
xoxoNicky
