V minulej časti:
Už som pomaly vstávala zo stoličky a pokračovala k dverám , keď Justin vbehol dovnútra a zakričal : „Za všetko môžeš ty!“ Neveriacky som sa na neho pozerala so slzami v očiach a stála ako prikovaná k zemi.
„Ako? Čo som spravila ,že ho to zničilo?“ Spýtala som sa zachvene
„Odišla si!“
„Nikdy sa nestaral o tom kde a s kým som ale ty áno , nemáš skôr pocit ,že to zničilo teba?!“ Vykričala som mu do tváre.
„To nie je pravda!“ Zakričal a ja som k nemu pomaly podišla
„Porozprávame sa keď sa ukľudníš.“ Odpovedala som mu s milým hláskom a odišla som. Zatvorila som dvere a hneď boli na mňa uprené všetky pohlady.
„Zdržíš sa v meste či sa vrátiš?“ Spýtal sa ma potichu Ryan
„Zdržím sa chvíľu , kvôli otcovi , potom odchádzam.“ Povedala som monotónne.
„Nell ?“ Ozval sa Lil Za a aspoň trochu sa snažil o úsmev , ktorý sa mu vždy vydaril no tento krát tomu tak nebolo.
„No Lil.“
„Zostávaš či odchádzaš?“ Pôsobil milo , i keď som cítila ,že aj on je trochu naštvaný ,že som sa ani len neozvala.
„Na chvíľu.“ Odpovedala som s jemným úsmevom
„Kde budeš bývať?“ Spýtal sa pozorne , na to som naozaj nemyslela.
„O tom som neuvažovala.“ Odpoviem priamo
„A čo tak u nás?“ Spýtal sa
„Myslím ,že by to nebol dobrý nápad.“ Odpovedala som mu úprimne , zrovna keď Justin otvoril dvere a vošiel medzi nás.
„Takže všetci ste s ňou zrazu najlepší kamaráti?! Skríkol a nasratý odišiel.
„Nell , myslím ,že by si sa s ním mala porozprávať.“ Skonštatoval Fredo a vedela som ,že má pravdu ale nechcela som si to priznať. Vedela som ,že je toho veľa čo by sme mali prebrať ale netušila som ako by som mala začať. Skončilo to , to čo bolo medzi nami asi nebolo dostatočne silné aby pretrvalo všetky nástrahy a moju bláznivú povahu. Na jednej strane bola ľútosť a na druhej moja hrdosť.
„Budem v hotely.“ Skonštatovala som s úsmevom a odišla
„A v ktorom ?“ Spýtal sa ma Ryan hneď ako ma dobehol už pred nemocnicou.
„Nad tým som nerozmýšľala.“ Odpovedala som mu s úsmevom
„Tak prespi u nás , ako vtedy u mňa v izbe.“ Ponúkol mi a ja som to samozrejme prijala.
„Ideme domov alebo tu ešte chvíľu zostaneš?“ Spýtal sa po chvíli. Pokývala som hlavou na znak nie a odišli sme k jeho autu. Za pár minút sme už stáli pred vilou , ktorú som niekedy nazývala domovom. Zdala sa mi v tomto momente tak neznáma.
„Tak vystupuješ alebo nie?“ Spýtal sa , keď mi otváral dvere. Rýchlo som vystúpila a prešla ku dverám. Odomkol dvere a prešli sme dnu. Vyzula som si topánky a rýchlo prešla do jeho izby.Prehladala som mu snáď všetky šuflíky ale tráva nikdy , nikotín tiež. Už som to pomaly chcela vzdať ,keď som vyšla na balkón a tam všetko poukladané. Potrebovala som sa ukludniť , nafajčiť sa , spomaliť zmysly a odísť. Ušúlala som si joint a zapálila. V tej chvíľi ako som si prvý krát potiahla som ich uvidela. Bol tam Justin s nejakou babou. Vysoká čiernovláska v plavkách. A on ju bozkával. Ležali na lehátkach pri bazéne a smiali sa. Bolo dosť neprijemné sa na nich pozerať. Odišla som z balkónu a prešla dole do obývačky. Ešte stále som si pofajčievala joint. A za chvíľu som zbadala na terase Ryana.
