„Zabila si mi brata kráska ale neboj stále ťa milujem.“ Odpovedal až moc pozitívne
„Si nechutný.“ Poznamenala som a dočkala som sa neprijemnej facky. Zaštípala tak silno ,že som si hneď chytila líce a zasyčala.
„Ešte takých pár hodín sa mi môžeš vzpierať ale potom už nie lásko.“
„Ako to myslíš ?“ Spýtala som sa vydesene
„Nepočula si ? Budeš odstrašujúci príklad pre verejnosť.“
„Na to zabudni.“ Odpovedala som mu a naplula do tváre , za to mi letela ďalšia facka. Potom som už radšej zostala ticho a on sa posadil za volant
O pár hodín :
„Dobré ráno slniečko , že si aj vstala.“ Poprial mi dáky namakaný chlap v čiernom a ako som si všimla , už dávno nesedím v aute. Tá gorila zaspískala a pri ňom sa hneď objavil Thomas
„Ale čo , už si sa prebrala ?“ Spýtal sa s tým jeho typickým úsmevom a mne bolo z toho vážne zle.
„Kde som ?“ Spýtala som sa ho potichu , keďže môj hlas nevládal ani šepkať.
„Bolí ťa krk kráska ? A si doma.“ Odpovedal mi , žmurkol a zmizol .Môj pohlad som opäť premiestnila na chlapa pri dverách.
„Ako sa voláš?“ Spýtal sa ma po chvíli ako si všimol ,že na neho čumím
„Ty to nevieš?“Odpovedala som mu otázkou
„Všetci o tebe hovoria iba ako o Vrahyňi Davisa , meno nikto nespomína.“
„Milé“ Zašomrala som si popod nos „Som Nell.“Dodala som ešte.
„Dimitrij.“ Odpovedal a usmial sa
„Takže Rus.“Skonštatovala som a prešla som k oknu.
„Aké prijemné skonštatovanie.“ Odfrkol si a zase sa zasmial.
„Máš ma iba strážiť nie ? Nie sa so mnou rozprávať.“ Odpovedala som ešte stále zadivaná do merží na okne.
„To si nemôžeme spíjemniť tie dni čo budeme obaja tu ?“ Spýtal sa a ja som sa otočila aby som si ho ešte raz prehliadla
„Prepáč ale nespávam so strážnikmi.“Odpovedala som mu a on sa začal smiať
„Nie, nie tak som to nemyslel. Len sa rozprávať.“ Odpovedal obranne.
„Fajn , aspoň sa nebudem nudiť.“ Skonštatovala som
