Náhody sa dejú (Shawn Mendes)

Prečo?

Po koncerte všetci vyšli zadnými dverami okrem nás. V hale sme zostali traja. Zoznámili sme sa s dievčaťom menom Ellisa, ktorá bola veľkou fanúšičkou Shawna. Mala na hlave bielu čiapku, krásny červený kabát so striebornými gombíkmi a biele rukavice na rukách. Jej úsmev bol krásny a jej biele zuby neprehliadnuteľné. Bolo vidieť, že si užíva život na plno. Prišla mi veľmi sympatická. S Tinou sme prišli bližšie k nej a naviazali konverzáciu. Camila nás spoza rohu nenápadne sledovala.

,,Odkedy počúvaš Shawna?"

,,Už od mojich 7. Jeho texty mi dodávali silu, bojovať proti rakovine."

,,Ty máš rakovinu? Viem, že je to nevhodná otázka, nemusíš odpovedať ak nechceš."

,,Áno, mám leukému."

Ellisa si zobrala čiapku do ruky. Nemala pod ňou asi jeden vlások.

Tina

Bola som smutná. Slzy som mala na krajíčku. Bolo vidno aj na Holly, že jej to bolo ľúto. Holly to nevydržala objala ju a rozplakala sa. Snažila som byť silná, kvôli Holly a Ellise. To dievčatko si toho veľa prešlo a mi sme boli hneď v momente jej pomôcť.

Holly si utrela slzy a povedala:

,,Koľko máš vlastne rokov?"

,,Mám 17 rokov."

,,Ty tu bývaš?"

,,Nie, priletela som z Austrálie. Každý Shawnov koncert absolvujem a vždy s V.I.P lístkami. Naozaj som mu veľmi vďačná, hneď na prvom stretnutí sa snažil so mnou naviazať kontakt. Odkedy som začala chodiť na jeho koncerty, mi začal pomáhať. On je môj anjel, môžem sa mu z hoci čím zdôveriť a vždy mi dá dobrú radu. On mi dodáva silu a ja ho podporujem na každom koncerte. Dáva mi lístky zadarmo a veľmi si cenní moju prítomnosť. Odkedy mám rakovinu všetci sú akýsi iný, každý chce mi pomáhať a snaží sa so mnou stráviť čo najviac času. Každý si myslí, že už tu dlho nebudem a mňa to doslova zožiera. Nemám rada unáhlene veci. Už som im sto, ba tisíc krát povedala ,,ešte som stále tu a vždy budem" , ale oni to pomaly berú ako by som už bola mŕtva."

Po dlhšej komunikácii s Ellisou nás zavolal Shawn.

,,Ahojte, tak vítam vás na stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dnes.

,,Hahaha" s Tinou sme sa začali smiať na Shawnovom super príhovore, postupne sa pridali všetci.

Keď sme si uvedomili, že každý sa prestal smiať len mi sa neustále smejeme, priložili sme si ruku k ústam a mlčali sme.

,,Mám tu pre vás darčeky!" oznámil.

Rozbalili sme si darčeky v ktorých bol strieborný náramok s písmenkom uprostred. Ja som mala na ňom h a Tina mala na ňom t. V darčekovej taštičke bola snežná guľa v ktorej bol znázornený hokejový štadión v Canade. Zostala som šokovaná, ten štadión bol blízko susedstva v Canade kde ma Shawn brával. Vždy, keď sme si naplánovali stretnutie vždy to bolo na hokejovom štadióne. Prečo by to robil, Prečo nám dal túto snežnú guľu? Chcel mi niečo naznačiť? Ľadový štadión bol od malička naším symbolom priateľstva, ktoré sa aj tak postupne rozpadalo.

Moje motýle v bruchu začali splašene lietať. Moje myšlienky sa ma pýtali, urobím to, neurobím to?

Postavila som sa a pristúpila ku Shawnovi.

,,Prečo?"

Shawn sa na mňa uprene pozrel. Jeho oči boli tak krásne hnedé, roztápala som sa v nich, ale nedala som to najavo. Stala som pred ním vážne a sklamane, ale on mi len hľadel do oči a nepovedal ani slovko.

Shawn

Keď mi Sandra povedala jej meno zachvel som sa. Bolo to veľké prekvapenie, dúfal som, že už ju nikdy nestretnem, to čo som jej spravil bolo neodpustiteľné. Každý deň na ňu myslím a môj najväčší strach bol ten deň, keď ju znova uvidím, ktorý nastal práve dnes. Na zozname bolo napísané Holly, ale nebolo tam napísane priezvisko, preto som to nebral nejako vážne. Hneď ako som uvidel zoznam V.I.P fanúšičiek spomenul som si na Holly, preto som kúpiť tie snežné gule s hokejovým štadiónom.Po dokončení concerta som bežal do zákulisia pobaliť veci, keď už bolo všetko pobalené zavolal som ich do zákulisia na stretnutie, keď som uvidel Holly, ktorej som tak veľmi ublížil bolo mi na nič. Uvítal som ich a Holly sa na mne smiala nechápal som čo som povedal zle, ale keď mi to došlo začal som sa tiež smiať. Holly mala krásny úsmev, veľmi mi chýbala jej spoločnosť. Po trápnej situácii som rozdal darčeky. Bol som zvedavý akú bude mať Holly reakciu. Ten štadión bol naším symbolom priateľstva, ale jej reakcia bola šokujúca. Pozrela sa do darčekovej tašky a keď uvidela snežiacu guľu zostala ako zamrznutá, za to Camile sa darček veľmi páčil dostal som od nej zopár bozkov na líce, nemal som chuť sa s ňou bozkávať pred ostatnými. Holly vstala prešla predo mňa a spýtala sa zlomeným hlasom ,,Prečo?" . Jej oči boli plné bolesti, mal som chuť ju objať a povedať jej ,,prepáč" ale nemal som na to silu. Holly vypadla slza z oka. Otočila sa a odišla zo zákulisia. Hneď ako som si všetko odznova odohral v hlave, došlo mi, že už Holly nechcem znova stratiť. Bežal som, nevedel som kde, ale bežal som ako o život. Holly sedela pred domom číslo 68, netušil som kde sa nachádzam, ale bolo mi to jedno. Holly tam sedela schúlená do klbka a plakala, studený dážď padal na zranenú Holly, kvapky dažďa jej stekali po tvári. Sadol som si k nej a zobral si jej tvár do dlaní. Jej pohľad bol ubolený, jej krásne oči na mňa hľadeli.