Náhody sa dejú (Shawn Mendes)

Budem slávna?

,,Veľmi ma to mrzí, kebyže môžem vrátiť čas, hneď by som to zmenil. Viem, bol som mladý a hlúpy aj keď to nič nemení čo som ti spravil."

,,Presne ako hovoríš nič to nemení na tom čo si spravil."

Zodvihla som sa, utrela si slzy a išla naspäť do hotela, ale niečo mi zachytilo zápästie. Pomaly som sa otočila. Nechcela som sa tváriť, že je všetko v poriadku. Preto som sa zahrala na milujúcu pani Shawna Mendesa. Vyšlo mi to?"

,,Holly?"

,,Ty si pravý Shawn Mendes? To nemôže byť pravda ja mám také šťastie!"povedala som ironicky s upreným pohľadom do neba a mávajúcou rukou pred tvárou, ktorá ma zároveň ovievala.

Som spokojná so svojím hereckým výkonom, za toto by mi určite moja slovenčinárka dala jednu jednotku. Čo jednu? Určite aj dve. Som šťastná či sklamaná? Popravde ani neviem, šťastie a smútok sa bijú o prvé miesto . Nejdem to riešiť, hádam mi jeden muž nezničí celý život.Alebo?

Peter ma pustil a nechal odkráčať do neznáma. Snažila som sa zabudnúť. Moje kroky sa spomaľovali a jemný vietor mi narážal do tváre. Moje vlasy jemne poletovali a ja som sa dívala na oblohu plnú svetielkujúcich hviezd ktoré vo mne vzbudzovali pokoj a nádej. Po chvíli ležania v parku na mäkkom trávniku a prechádzanie po ceste pri obrubníku som predsa len prišla do hotela. V hotelovom výťahu mi začala hrať pieseň Que Va ktorú som si nastavila ako zvonenie na mobile, bola to moja obľúbená pieseň.  Na mobile ukazovalo menovku PÁNA TRÉNERA.

,,Prosím pán tréner!"

,,Ahoj Holly mám pre teba dobrú správu!"

,,Áno počúvam!"

,,Si v reprezentácii!"

,,To myslíte vážne!" povedala som s veľkým nadšením.

,,Áno myslím, ale mám tu troška menší problém."

,,Áno a aký?"

,, Ešte dnes sa musíš dostaviť do telocvične."

,,Dnes? Pán tréner ja som v Rakúsku a teraz prichádzam z koncertu do hotela.

,,Dobre, tak nemám s tebou rátať?"

bola som ticho nevedela som sa rozhodnúť. Chcem mať lepšiu kariéru alebo Zostanem tu s najlepšou kamarátkou a na kariéru budem kašlať a už sa nikdy nezamestnám ako profesionálna volleyballistka ako som si vždy priala?

,,Namiesto teba tam ide Camila!"

,,To je kto?"

,,Nová hráčka, ktorá hrá u druhého trénera."

,,Aké je jej priezvisko?"

,,Prepáč, ale takéto informácie ti nemôžem poskytnúť."

,,Prosím pán tréner, musím vedieť kto je lepší na kandidáciu ako ja."

,,Cabello!"

,,Čo? Veď ona ani nehráva."

,,Teraz už hej!"

Kde sa chce ešte nasačkovať. Som veľmi naštvaná určite nemôžem nechať Camilu vyhrať tento boj. Volleyball pre mňa znamená všetko, naozaj všetko. Prečo ho vlastne hrám? Celá moja rodina ho hráva alebo hrávala. Moji bratranci sú v reprezentácii a moje sesternice s tým skončili. Krsný je tréner a ujo,teta,otec,krsná a veľa iných ho ešte do teraz hrávajú. Konečne chcem dokázať, že nie som len malá myška v kúte, ale, že som aj schopná hrať volleyball a dotiahnuť to aj veľmi ďaleko. Doteraz ma podporuje ocino aj moja malá sestrička okrem nich mi nikto neverí, ale to ma len viac naštartuje, aby som sa naozaj snažila a dokázala všetkým opak. Áno mrzí ma, že okrem nich dvoch mi nikto neverí, že niečo dokážem, ale aj s tým sa dá žiť či nie? Už mi na tom ani nezáleží. Tak už chápete prečo nechcem, aby za mňa bola Camila v reprezentácii? Myslí si, že keď som sa jej na základke bála tak teraz sa budem tiež? Tak to určite nie.